Sny v oblakoch

A bolo ticho...

Peter sa na mňa pozeral a nepovedal ani pol slova, chcel som mu dohovoriť, no čím bližšie som sa k nemu blížil tým viac sa mi vzďaľoval nechápal som tomu. Áno neboli sme najlepší priatelia ale rozhodne ma od seba nemusel takto odstrkovať. Cítil som sa veľmi zbytočne, no aj tak som sa nechcel vzdať. Chcel som zistiť o čo ide veď od toho existujú priatelia však? Položil som si tú otázku zakaždým čo som na neho pomyslel.Čo je to s tebou Samo? Po dlhom premýšľaní som sa rozhodol že mu poobede napíšem na sociálne siete a trochu sa o tom pozhovárame. Hneď mi to zlepšilo náladu keď som si uvedomil že na sociálnych sieťach je všetko oveľa jednoduchšie, predsa mu napíšem a bude mať aj čas na premýšľanie no nie? Keď zazvonil zvonček a všetci sa rozutekali von zo školy ja som sa neponáhľal a pomaly písal Peťovi na messenger správu v tomto znení: 

No ahoj Peťo, počuj viem že sa cítiš zle a rozhodne ti nepomáha keď ti len takto píšem namiesto toho aby som trávil čas s tebou, no vieš aký zarytý introvert som nedokážem spraviť prvý krok a povedať ti len tak že mi záleží na tom aby si sa cítil všade príjemne. Neviem čo mal ten telefonát znázorňovať, no viem že určite nič dobrého. Ak potrebuješ s hocičím pomôcť vieš že som tu pre teba. Rozhodne ťa v tomto nenechám ... pozri sa môžeš sa spoľahnúť ja to nikomu nepoviem naozaj.. poznáš ma viac ako hocikto iný, rozhodnutie nechám na teba nebudem ťa nútiť. Môžme zbehnúť aj niekde na túru dobre viem že tie zbožňuješ. Teraz zniem ako nejaký stalker no v skutočnosti mi len záleží na tom aby bolo všetko fajn.

Nebol som si istý či toto ho presvedčí o tom že sa na mňa môže spoľahnúť no musel som to risknúť. Kontroloval som messenger síce som bol zvyknutý že dlho neodpisuje no teraz mi na tom skutočne záležalo. Po hodine čakania si to pozrel. Začal som sa tešiť lebo som nečakal že ho to vôbec môže zaujímať. Začal niečo písať a písal to veľmi dlho. Obmäkčil som ho? spýtal som sa sám seba zamyslene no v zápätí som si potvrdil opak. Vymazal to ale prečo? Nechápal som to. Vypisoval som mu slohovky ešte asi zhruba 2-3 hodiny nepomáhalo to a tak mi nezostávalo nič viac ako čakať. Bol som hore dlho do noci. Zaspal som o dvanástej. Keď som spal okolo tretej hodiny mi došla správa. "Všetko sa dozvieš v správny čas len prosím nikdy mi neprestaň dôverovať." 

Vstal som a hneď som si pozrel správu v tú chvíľu som si uvedomil že si ma zablokoval.

V hlave mi blúdila myšlienka.. Čo ak som na vine ja a preto sa mi toľko vyhýba?