Dark Mystery

Prológ

Spomienka

So sestrou sme sa zabávali na párty, na ktorú má dotiahla ona. Tancovala som s pár chalanmi no nič viac. Pobrala som sa k východu a potom som tam stála takých dobrých desať minút. Natasha sa dovalila za mnou v podnapitom stave.

"Pre boha! Keď ťa uvidí mama tak ťa rovno zabije." Zasmiala som sa, no keby som vedela, aké budú mať tie slová vtedy účinok, tak by som ich v živote nepovedala.

Prechádzali sme cez ulicu a strašne sa smiali na všelijakých sprostostiach. Zrazu pri nás zastavilo auto a nejaký chlap z neho vystúpil.

"Nata!" Zrúkol na ňu a ja som sa jej schovala za chrbát.

"Ničoho sa neboj." Pošepkala mi a pevne mi stisla ruku.

"Čo chceš!" Zakričala naňho a on sa zamračil.

"Povedal som ti, že už dlhšie nebudem čakať!" Zavrčal a pritiahol si ju k sebe, čím ma pustila a tak som tam ostala stáť. Pozerala som na nich so strachom.

"Pusti ma!" Začal ju tam obchytkávať a ona sa odtláčala no zrazu vytiahol zbraň a ja som stuhla.

"Prestaň sa hýbať!" Zavrčal jej do ucha a následne jej dal bozk. Ona mu zbraň rýchlo vykopla z ruky a kopla ho medzi nohy. Zvalil sa na zem a medzi tým rýchlo pribehla ku mne a zdvihla mi hlavu tak, aby som sa jej pozerala do očí.

"Bež domov! Ja sa vrátim! Bež!" Posúrila ma a ja som sa rozbehla. Nezastavovala som, no následne, keď som počula výstrel tak ma to donútilo zastať. Určite to muselo byť počuť aj k nám domov. Zrazu ten chlap z diaľky nastúpil do auta a odišiel preč. Ja som pribehla späť no bolo už neskoro. Natasha ležala bezvládne v kaluži krvi a dýchala ledva. Ľudia sa už začali schádzať.

"Sestrička." Pošepkala som uplakane a jej krvavé telo som si k sebe privynula.

"Budeš v poriadku." Plakala som a objímala ju tuho.

"Čo sa to tu pre boha stalo!!!" Skríkol otec, a keď nás zbadal stuhol. Okamžite sa rozbehli k Natashi a mňa odstrčili na bok.

"Pomsti ma prosím." Bolo posledné, čo povedala než zomrela.Aj keď zavolali záchranku už jej nedokázali pomôcť. Jej slová som si navždy vryla do pamäte a každý deň s nimi musím žiť....