Dark Mystery

22. Časť

Ráno som sa zobudila s obrovskou bolesťou. Do riti! Chytila som sa za hlavu a zamračila sa. Začalo mi v nej pískať a všelijako hučať. Kristove rany! Celý čas, čo som sa chystala na raňajky som bola zamračená, a ak by som stretla nejakých ľudí môj pohľad by ich asi zabil na mieste. Snažila som si spomenúť, čo všetko som stvárala no ani za svätého Petra som na to neprišla. Musela som sa riadne ožrať. Vtedy som schopná milovať celý svet. Vyšla som z izby a išla smerom k výťahu. Dvere a otvorili a v nich bola skupinka chalanov, ktorý keď ma videli tak sa uchechtli. Uhh?! Vyzerám snáď zle? Nenápadne som sa vo výťahu pozrela do zrkadla no bola som v pohode. Mykla som plecami a čakala, kedy budem na prízemí. Keď som vystúpila zastavil ma hlas

"Včera sme niečo nedokončili." Otočila som sa na chalana, ktorý bol v ich partii a zamračila som sa.

"Pozri, včerajšok si nepamätám, takže smola." Odvrkla som a ďalej si ich nevšímala a išla som na raňajky. Keď som vstúpila do reštaurácie, tak bola celá preplnená. Super! Moje oči lietali z jedného miesta na druhé, a keď našli blonďavé vlasy okamžite som sa vybrala tým smerom. Prisadla som si k stolu a až teraz zaregistrovali, že som tu.

"No výborne! Párty dáma sa zobudila!" Zasmiala sa mamka a žmurkla na mňa. Vyvalila som oči a pošúchala sa po spánkoch.

"Potichšie! Prosím! Bolí ma hlava." Zahundrala som a cítila som na sebe niekoho pohľad. Keď som sa pozrela na Jamesa uprene ma sledoval, teda až pokiaľ jeho oči z tých mojich nezmizli a nepozreli na moje pery. Uh!?

"Tak ako bolo?" Opýtala sa ma Laura a ja som sa uchechtla.

"Dobre, až na to že si absolútne nič nepamätám." Uchechtla som sa. James stále na mňa pozeral a mal neutrálny výraz. Potom sa postavil a odišiel. Otočila som svoj pohľad na všetkých a pozrela na nich s otázkou v očiach.

"Neviem, od včerajška je divný." Povedal Teodor a ďalej sa venoval svojim raňajkám. Ja som sa v tom len prehrabovala a zjedla som iba kúsok. Vybrala som sa teda na izbu a zaľahla som do postele. Zobudila som sa okolo obeda a ponaťahovala sa. Prezliekla som sa do plaviek a vybrala som sa na pláž. Prechádzala som rezortom, keď tu zrazu.

"Bella!" Bol to Tadeášov hlas. Otočila som sa a všimla som si ako ku mne beží.

"Teddy?" Oslovila som ho a on sa uškrnul.

"Pekne si ma to nazvala." Zasmial sa a prehodil ruku cez moje rameno.

"Nemáš za čo." Uškrnula som sa a pokračovala som ďalej. Keď sme prišli na pláž všade bolo skoro plno. Všimla som si Vendy a Jamesa ako sú na slnku. Heh, takže som sa možno mýlila. Kráčala som k voľnému lehátku, a keď som si naň sadla na niečo som si spomenula.....

"Ľúbim ťa James." Povedala som a zasmiala som sa. Potom som skočila do postele a zasmiala sa znovu.

"Naaajviaaac na sveteeee!" Zakričala som no umlčal ma jeho rukou na mojich ústach.

"Buď ticho!" Zavrčal no stále svoj pohľad neodtrhol od toho môjho. Vyzliekla som sa a ostala som iba v spodnom prádle.

"Páči sa ti čo vidíš?" Opýtala som sa a kusla som si do prsta, a na tvári sa mi objavil úsmev.

"Ty si teda riadne zliata." Skonštatoval a uchechtol sa.

"No zrejme, lenže aj tak si nič nebudem pamätať." Povedala som a mykla plecami. Posadila som ho na posteľ a sadla som si naňho obkročmo. Svoje nohy som obkrútila okolo neho a usmiala som sa. Chvíľku som mu pozerala do očí, a keď som sa chcela niečo opýtať tak ma zrazu prerušil.

"Vravíš, že si nebudeš nič pamätať?" Opýtal sa to ešte raz, akoby to práve prepočul, keď som to hovorila.

"Presne tak." Zachichotala som sa.

"Tak to môžem kľudne spraviť toto." Povedal a než som stihla zareagovať svoje pery priložil na tie moje...........

Pre boha! Len to nie! Nie! Nie! Nie! Vyvalila som oči a všimla si Teddyho ako ide preč. Otočila som svoj pohľad späť na Jamesa a ten sa akurát vybral k moru. No zastavilo ho pár dievčat. Môj ty bože! Až teraz som si všimla, že ma na sebe iba čierne šortky a jeho telo musel stvoriť samotný Boh! Prisahala by som, že ak sa na mňa teraz niekto pozerá tak určite slintám ako nadržaný pes. Odvrátila som zrak, pretože som nechcela vidieť ako sa tam nebodaj budú oblizovať alebo objímať. Vybrala som sa k moru a nohy som mierne zarila do piesku. Voda mi ich zaliala a bol to priam skvelý pocit. Užívala som si to no zrazu ma striaslo, pretože som na sebe pocítila nie čie ruky. Keď som sa otočila stretla som sa zoči voči so zlatými očami.......