Jemná ako káva

2. Kapitola

Oprela som sa celou váhou do dverí, ktoré pôsobili mohutne, prekvapilo ma však ako ľahko šli otvoriť.
V momente ako som vošla dnu ma obklopila úžasná vôňa kávy a škorice a vyčarila mi úsmev na tvári.
Káva bola jedna z mojich slabostí, mojich radostí, doslova bola pre mňa ako droga. Už len jeden dúšok kávy mi dokázal okamžite zlepšiť náladu.

A tak po tom, ako som si prešla celú školu, vyčerpaná som sa pobrala pešo do mesta. Toľko študentov a hluku... celkom ma to psychicky vyčerpalo.
Neskúmala som však všetky tajné zákutia mojej novej školy, radšej som to nechala na inokedy. Budem na to mať celý rok.

Mesto pôsobilo oveľa pokojnejšie ako preplnené chodby aj keď všade navôkol bolo vidno študentov, prípadne ľudí, ktorí sa na bicykloch pohybovali ako rýchlosťou blesku. Nebola som na to zvyknutá, ale po pár minútach som pochopila, že práve v Oxforde si na cyklistov budem musieť dávať pozor a naučiť sa, ako s nimi fungovať na uliciach bez toho, aby som sa aspoň raz za týždeň jednému či dvom nepriplietla do cesty.
Chvíľu som sa túlala mestom, kým ma neupútala kaviarnička, ktorá bola skrytá na konci ulice. Nebola veľká, ale okamžite ma upútala svojim vzhľadom.

Takmer úplne čierne drevo svietilo v kontraste s nápisom na veľkom sklenenom okne a ešte aj z vonku bola kaviareň obklopená mnohými kvetmi.  Čakala som však niečo úplne iné a tak keď som vošla dnu, chvíľu som len ticho stála a obzerala si interiér.

Celou kaviarňou sa niesol starodávny nádych, na stenách bolo vidno pôvodne tehličky, ktoré boli niekde prekryté obrazmi alebo závesnými kvetmi. Kvety sa nachádzali naozaj skoro všade, rôznych veľkostí, rôzneho typu. Kaviarnička na mňa pôsobila takým vintage štýlom, no neskutočne sa mi to zapáčilo.

Konečne som sa pohla smerom k voľným stolom, jeden som zahliadla v rohu kaviarne pri obrovskom sklenenom okne. Dokonca aj pri čítaní menu som sa musela pousmiať, pretože bolo doplnené o nejaké pekné citáty, ktoré určite mnohým ľuďom už zlepšili deň. Rozhodla som sa pre latte a z tašky som si vytiahla diár. Potrebovala som si napísať zoznam vecí, ktoré mi treba nasledujúce dni povybavovať.
Z myšlienok ma však vytrhol hlas čašníka, ktorý sa mi prihovoril.

,,Dobrý deň, čo Vám môžem ponúknuť?"
Zdvihla som pohľad a mierne vyvedená z miery som akoby zrazu zabudla, čo som si vlastne chcela objednať.
,,Ehm, máte v ponuke nejaké zákusky?"

V mysli som sa však pleskla po čele, mám 20 rokov a takto ma vykoľajil jeden milý čašník v kaviarni. A musím priznať, bol aj veľmi príťažlivý. Blonďavé vlasy mu padali v jemných kučerách na čelo a tmavomodré oči lemovalo výrazné obočie. Pri úsmeve sa mu na lícach robili jemné vrásky, ktoré pôsobili tak milo.

"Áno, máme. Naše zákusky sú všetky domáce a naozaj veľmi chutné. Závisí však od Vašich chutí, pretože napríklad z čokoládových máme Oreo cheesecake, Čokoládovo banánový cheesecake alebo Arašidový so slaným karamelom.
Z ovocných zase máme Mangový cheesecake, Rebarborový, Jahodový alebo s lesnou zmesou.
V prípade, že nie ste veľmi fanúšičkou cheesecakeov, máme v ponuke aj pečené koláčiky, ako napríklad mrkvovú tortu, red velvet tortu alebo makovú tortu s granátovým jablkom..."

Celkom zaskočená som naňho pozerala, už teraz som si nepamätala, ktorý zákusok povedal ako prvý.

,,Tak poprosím Vás jeden ten so slaným karamelom a k tomu latte," usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval.
,,Výborná voľba," žmurkol na mňa, ,,hneď Vám to prinesiem."
,,Ah, skoro by som zabudla! Prosím latte mi prineste bez slamky," usmiala som sa a už som si otvárala diár.
,,Samozrejme slečna, u nás už ani slamky k žiadnemu nápoju nepodávame," opäť sa na mňa milo usmial a odišiel.