1.deň-šiesty ročník

610 9 2
                                    

Hermiona
Zobudia som sa celá strapatá a moje kučeravé vlasy my doslova stáli na hlave. V tom so si uvedomila že dnes je môj prvý deň v šiestom ročníku na Rokforte. Preto som nemohla ísť takto a nemohla som meškať. Mala som ešte dosť času aby som sa stihla dať do poriadku a prísť na nástupište deväť a trištvrte. V tom som zdola započula ako sa moja mama háda s bratom. Mám jedného brata ktorý sa volá James. Niekedy mi ide naozaj na nervy. Napríklad keď mudruje čo mám robiť a ako. Teraz mame vysvetľoval že sa ponáhľa a nemá ho zdržiavať. Veď ide na Rokfort tak ako ja...no je v puberte. Ja som bez slova stala obliekla si tričko s krátkym rukávom na ktorom za striedali pásiky ružovej a šedej farby a k tomu tmavomodré rifle ktoré mi ladili s náhrdelníkom. Dala som si nenápadne náušnice ružovej farby. ,,Hermiona vstávaj, lebo budeš meškať!'' zakričala mama zdola. ,,Už som dávno hore'' odpovedala som jej tiež krikom ,,iba sa učešem a prídem dole!'' Keď som prišla dole raňajky boli už na stole. ,,Najedz sa a poď prosím ťa lebo nestihneme vlak.''súril ma brat. ,,Dobre, dobre idem ale sa ukľudni lebo ešte dostaneš inf...''nedopovedala som pretože mama na mňa zhúkla. ,, Nebuď na brata drzá Mia!'',, Prepáč'' ospravedlňovala som sa. ,,Mia koľkokrát ti mám ešte povedať aby si išla'' dokola opakoval brat. ,,Veď už idem''odpovedala som a do jednej ruky som si zobrala kufor a do druhej nedojedený chleba. Použili sme HopŠup prášok. Prešli sme cez múr a tam ma čakal... Draco!

Draco
Keď som uvidel Hermionu bol som strašne rád. Pustil som na zem kufor, rozbehol za ňou a pobozkal ju. Vôbec som si neuvedomil že tam stojí jej brat. ,,Ale... Sestrička má frajera'' povedal jej blbý brat. ,,Nestaraj sa, a my už ideme ak dovolíš'' keď to Hermiona dopovedala chytil som ju za ruku, zodvihol som si kufor zo zeme a išiel s ňou do vlaku. Sadli sme si do jediného prázdneho kúpe čo bolo. Ostatné boli obsadené. Sadla si k oknu a ja oproti nej. ,,Toto si fakt prehnal''začala. ,,Ja som nevedel že tam stojí''povedal som ,,prepáč.'',, No dobre''povedala napokon. Naklonil som sa k nej a pobozkal som ju znova. Začali sme sa bozkávať až vlak nakoniec zastavil a my sme sa prestali bozkávať. ,,Asi sme už tu''povedal som. Vystúpili sme s vlaku. Už nás čakal Hagrid. Ako vždy.

Hermiona
Bola som celkom rada že je pri mne Draco pretože sama sa celkom bojím. Nehovorím že som bojko ale sme blízko zakázaného lesa a ten je dosť strašidelný. Keď sme vošli do vnútra sadli sme si každý k inému stolu. Ja k chrabromilskému Draco k slizolinskemu. Vedľa neho si sadla Pansy. Pansy som z duše nenávidela no čo som mala robiť...

DRAMIONEWhere stories live. Discover now