Na zastávku dobehnem v poslednej chvíli. Vidím ako autobus bočí na našu ulicu. Mám možnosť narýchlo si prezrieť mojich spolužiakov, aj ostatních študentov Dartmouthu, ktorí chodia do školy autobusom. Na prvý pohľad ma zaujme chalan s hnedými, strapatými vlasmi a očami, ktorých žiarivo modrú farbu vidím aj z diaľky. Stojí ďalej od zastávky, skateboard si posúva nohou po betónovom chodníku, v ušiach má zastrčené airpody a je úplne sám. Zrazu zdvihne hlavu a pozrie sa mojím smerom. Rýchlo začnem sústrediť svoj pohľad na prichádzajúci autobus a modlím sa aby nevidel ako sa červenám. Keď autobus zastane na zastávke, bleskovo sa pozriem či sa ešte pozerá, ale už sa pohol smerom ku autobusu. Dlho nerozmýšľam a urobím to isté. Nastúpim do autobusu a automaticky si začnem hľadať miesto na sedenie. Rozhodujem sa, či si sadnúť vedľa chalana s okuliarmi a strojčekom na zuby alebo vedľa tmavo opáleného dievčaťa s afro vlasmi a čokoládovými očami, ktoré čítalo knihu. Dlho nerozmýšľam a vyberiem sa smerom, kde sedí dievča.
