Trojboj

V riave času~Alanove narodeniny

Londýnom sa preháňal severák a za oknami sa chumelilo, bola to tá doba, kedy v zime padal z oblohy hustý sneh. Vločky tancovali vo vzduchu, vznášali sa nad komínami a dopadali na zem. Čoskoro bola zem pokrytá bielou nádherou. Ale je to mesto, smog a dym z továrenských komínov sa zráža v akomsi vražednou súboji s čistým snehom.

Je to tu hnusné. Pomyslel si Alan zanovito. Ako na potvoru každý jeden deň musí sedieť v tejto triede, šúchať topánkami o parkety a počúvať nejaký nudný výklad.
Najradšej by teraz lietal po dvore a prichystal si studené prekvapenia pre starších bratov a pre jeho malú sestru. Bolo by to rozhodne ako pred tým, také prosté vytrhnutie z šedej reality. Myšlienky mu za každým blúdili niekam inam, jeho sústredenosť blúdila kdesi v oblakoch.
,,Alan Rickman, k tabuli."
Prebral ho akýsi hlas z veľkej diaľky. Čo mali teraz za hodinu? Prírodopis? Zemepis? Och áno pán Truman. Slepé mapy. Prečo sa niekto musí učiť slepé mapy, keď všetky mapy sú popisné. Trinásťročný chlapec sa odšuchtal na popravisko.

Celá mapa mu prišla neznáma, akoby si nevedel spomenúť kde to videl.
,,Ukážte mi Sussex." Ostrá výzva a ukazovátko sa výhražne pohupovalo hore dole v akomsi rytme.
Tik-tak, čas plynul.
Videl nepríjemné oči svojho zemepisára.
,,To je na juhooo." Začal opatrne.
,,A?"
,,Juhovýchod?"skúsil
,,Omyl, koľkože vám je? Jediné čoho ste schopný je dívanie sa z okna. Pre vašu informáciu, grófstvo Sussex leží na juhozápade. Neviete kde je sever? Dublin, ale chytro. Glasgow, no nemám na vás celý deň."
Alanov rozum sa zastavil, taká potupa a on sa učil. Naozaj sa učil, prisahá.
,,Nottingham?" Pokračoval ostrý hlas.
Alan pokusne rýpol  do mapy.
,,Chlapče ničomný, to je Belfest, to čo ukazujete je sever. Dublin je dole. Naozaj neviem čo máte v hlave."
,,Náhodou, pán profesor, viem, že zemepis sa človek naučí cestovaním a nie hlúpym zízaním do slepých máp."
Nadvihol obočie.
,,Sadnite si vy drzý fagan, pätorka a bez ospravedlnenia, do budúcej hodiny sa všetko doučíte, lebo budem musieť napísať domov"
,,Myslím, že je to zbytočné plytvanie časom, aj tak to poviem."
Zbieral posledné zbytky svojej hrdosti a len čo si sadol vedľa kamaráta Tima obrátil sa k oknu.

,,Pán profesor, myslím, že písať im domov je dobrý nápad." Znelo z druhej uličky.
,, Nemôžeš sklapnúť?" Ozval sa Tim miesto neho.
,,Takže mu bude musieť nalátať mamka." Pokračoval ten hlas.
Posledná hodina sa skončila a žiaci vyleteli z dverí školy.
,,Kde je tá Jane? Hodil by som ju do záveja." Vyhrážal sa Tim.
,,Nerieš to." Mávol rukou Alan a natiahol sa po obrovský cencúľ*, ktorý visel z nízkej striešky. Držal ho v ruke ako meč a oháňal sa s ním.
,,Zajtra bude pomsta." Zastrájal sa Tim.
,,Čo blbneš, nedala si pozor na jazyk, poviem jej, že sa mi jej poznámka nepáčila."
,,Naivka, treba ju poriadne vyťahať za vrkoče."
,,Veď počkaj, raz ju požiadaš na kolenách o ruku."
,,Alan nevymýšľaj si."
,,Truman ti pôjde za svedka a stará anglinárka, slečna Murphy bude družička."
,,Buď ticho. Tak zajtra, kámo."
,,Prajem pekný deň..." Jeho tvárou prebehol úsmev. Vybral sa na osamotenú cestu domov.
David tu ešte nebude. Napadlo ho. Ako tak kráčal začul z dvora povedomý krik.
Jeho mladšia sestra Sheila istotne niečo vyparatila. Chodí domov najskôr a má celé hodiny kým niekto z nich príde.
Pišťala, znelo to, akoby niečo vyviedla a nevedela sa z toho dostať. Prekvapivo pred ich, podľa neho nepekným domom, stál jeho brat Michael a snažil sa vyslobodiť svoju malú sestru.
,,Ešteže ideš, utekaj do kuchyne po zapaľovač."
,,Čo sa stalo?"
,,Sa zasekla. Prilepila sa jazykom."
,,Opáliť jej jazyk?"
,,Nieeee!"
,,Čo si, iba roztopiť tú inoveť. Chcela si chutnať inoveť?" Spytoval sa Michael. Alan utekal pre zapaľovač.
Zabudol si doma svoj, s Timom si chceli od niekoho kúpiť, či skôr vydrankať cigarety, ale zatiaľ im to nevyšlo.
,,Na." Podal bratovi zapaľovač.
,,Mama nás zabije ak ju popáliš."
,,To urobí tak či tak. Mal si ju ísť postrážiť a nie sa túlať s Timom."
,,Prečo zasa ja?"
,,Mala šťastie, že nám odpadlo vyučovanie." Povedal dôležito.
,,Teraz veľmi opatrne. Nešklbni sa,lebo budeš krvácať." Oznámil jej Alan. Napokon ich malá sestra poslúchla. A vyslobodila sa.
,,Tá inoveť je zlá."
,,Už nebudeš oblizovať lampu?"
,,Nieeee!"  Otočila sa a utekala do ich bytu.
,,Aký si mal deň?"
,,Starý Truman, to je... Hydra. Dal mi päťku, lebo som povedal že Sussex je na východe."
,,To by som ti dal aj ja."  Oznámil David ktorý prišiel ako posledný.
,,Kedy príde mamka domov?"
,,Pšt, onedlho. Musela ešte niekam ísť." povedal jeden z bratov ich sestre.
***
Alan ležal toho večera na posteli a čítal si učebnicu.
,,Už mám toho dosť. Zajtra som s Timom vonku." Oznámil. Už roky boli priatelia a dúfal, že to tak aj ostane.
,,Vy dvaja ste strašní." Povedal David lenivo.
,,Prečo?"
,,Robíte blbosti."
,,Nerobíme. Navyše aj jemu sa to divadlo páčilo. Rozhodne, možno, by som to aj skúsil."
,,Existuje taká škola."
,,To fakt? Tak dokončím túto a možno časom." Uvažoval.
,,Čudujem sa, že si niekoho tými doskami ešte nezabil."
,,Ešte nie, ale časom, možno." Odvetil zamyslene, prečo by niekoho zabíjal? A doskami, nie je žiaden dôvod.
*****
Alan, tentoraz už dospelý muž sa konečne rozhodol.
Divadlo je tak fascinujúce, je to skoro ako sen, ilúzia, hra. Je mnoho faktorov prečo, každopádne už vtedy dávno ho okúzlila tá atmosféra.
Akoby ucítil, že haló, tu si doma. Viedol menšiu grafickú spoločnosť, celkom sa im začínalo dariť. Grafika bolo však niečo iné, bolo to až neprimerane veľké sústredenie, čisté ťahy, línie.
Všetko dokonale perfekcionistické. Každopádne, bavilo ho to, ale teraz pocítil istú túžbu, ponoriť sa do takéhoto prostredia.
Lákavé, obliecť si kožu iného človeka. Už len čakal na ten list. P
ri skúškach sa trochu obával, aby sa nezakoktal a neskazil si prednes. Richard III, jeho šanca a vstupenka za oponu.
Každú chvíľu utekal ku schránke, že či neprišiel ten papier.
Ľahká biela obálka, s logom školy. List ktorý rozhodne o jeho budúcnosti.
Našiel ho ležať na kuchynskom stole. Bol taký ako si ho predstavoval. Zobral ho medzi prsty a otvoril obálku s trasúcimi sa prstami. So zatajeným dychom sa zadíval do obsahu, preletel niekoľko riadkov ktoré nepotreboval. Slovo vyrazené do papiera.
Prijatý...
Áno on Alan Rickman je prijatý. Čoskoro zarynčal telefón, volal mu riaditeľ samotný, aby sa uistil či je všetko v poriadku doručené.
On bol prijatý. Viac mu ku šťastiu teraz nechýbalo. Bude sa musieť ozvať Timovi a Rime a sestre, ktorá je s mamkou.
On je prijatý, stále tomu nemohol uveriť, bol tak potešený.
Tá správa dorazila deň pred jeho narodeninami, najkrajší pocit pod slnkom.
*****
Sedeli na pohodlnej pohovke, Alan a Rima. Sledovali spoločne televízor. Toho dňa bol pre film v požičovni.
,,Volal mi akýsi Silver."
,,A?"
,,Vraj sa mám rozhodnúť, či to prijmem. Ale vraj bol potešený, keď ma videl ako Valmonta."
,,S dovolením, to by bol každý." Odvetila Rima. Alan sa pousmial a opäť sa na chvíľu zadívali na film.
,,Prečo sme museli pozerať v taký pekný večer priamo Kmotra." Pokračovala.
,,Pretože, je tam také úžasné mačiatko a ten film je legenda. Vraj si ho ešte nevidela."
,,Mačiatko a v gangsterke? Al Pacino? Mačiatko?" Sledovala obraz. Na ňom sa objavil kmotr, hlavný mafián, sedel na svojom kresle a v lone mu ležala mačka so strieborným kožúškom.
,,Je to dobrý film, treba mať prehľad. Myslíš, žeby Hans vyzeral dobre v takom elegantnom mafiánskom saku?" Opýtal sa.
,,Rob si čo chceš, v takom fraku vyzeráš veľmi dobre, ale... Nedávaj si tam tú červenú kvetinu. Bolo by to až moc okaté. Navyše, žiadne mačiatko tam nebolo."
Medzitým na obrazovke bežala svetoznáma gangsterka.
Akoby to povedal? Benefity klasického filmového vzdelania.

*Cencúľ- rampouch