Potomok

Kapitola 38

,,Takže..." posadili sa všetky na postele a pozerali sa na Aryu, ktorá im mala všetko porozprávať. Ich izba sa vôbec nezmenila. Knihy, ktoré Beth tak rada čítala boli stále na nočnom stolíku a na Enorinej strane vládol neporiadok. 

,,Ako sa ti páčilo?" opýtala sa Beth, ktorá nemala príležitosť ísť s nimi. 

,,Úžasná krajina. Kráľ Emiliano nás nakoniec prijal a zdal sa byť veľmi nápomocný. No a Senne mi ukázal všetko, čo som chcela, ale aj nechcela vidieť." 

,,Typický on." pokrútila Enora očami. 

,,Ale prestaň. Stále máš proti nemu niečo." zastala sa ho Beth

,,Ako keby ste ho všetci milovali." povedala Enora a zostalo potom ticho. 

Arya potrebovala vysvetlenie. Zjavne sa tu stálo veľa vecí, o ktorých ešte nevie. 

,,Senne je proste nezodpovedný a podľa mňa sa v živote nemal stať potomkom. Je nebezpečný, pretože robí strašne veľa chýb, ktoré potom nevie napraviť." vysvetľovala Enora, ktorá ani nestačila dýchať. 

,,Ale je to jeho život s vlastnými problémami." 

,,Ale tie jeho problémy postihnú každého naokolo." 

Nastala chvíľa ticha, ktorú prerušilo zaklopanie. Beth sa postavila otvoriť. V dverách stál Yessi.

,,Máme sa stretnúť vo Vincovej kancelárii. Arya ty sa vybaľ a potom sa môžeš pridať." 

Všetky prikývli hlavou a spravili tak, ako im povedal. V izbe sa ocitla iba Arya. Vybaliť sa nebolo ťažké, chcela si skôr pozrieť, čo sa zmenilo. Otvorila okno a videla, ako dolu trénujú niektorí mladí chalani. Vojna sa blíži a okrem deti a žien budú bojovať všetci. Aj bojovníčky. Boli výnimkami. Ony si vybrali takéto povolanie. Aj keď to moc Aryin prípad nebol. Ale rýchlo sa s tým zmierila. Zožral ju pocit pomstiť sa a bojovať za spravodlivosť svojej rodiny. 

Vyšla z izby a smerovala ku kancelárii, ale dvere boli zavreté. Klopala hlasnejšie, ale nik jej neotváral. Bola určite správne. Chcela sa ísť pozrieť do knižnice. Bolo to ďalšie miesto, ktoré poznala. Ale ako išla cez chodbu, počula hlasy z izby na ľavej strane chodby. Izba z ktorej hlasy počula mala pootvorené dvere. Vychádzalo z nej svetlo, čo znamenalo, že tam niekto je. Počula určite Aratov hlboký hlas, ktorý by rozpoznala hocikedy. Snažila sa nejaké slová zachytiť, preto sa nahla a počúvala. 

,,Rozprával som sa s kráľom, ale nechcel o tom nič počuť. Povedal, že si to nezaslúžia." povedal.

,,To sme mohli očakávať od neho. Ale ona to nezvládne, musíme ten pohreb spraviť aspoň potajme."

A vtedy Arya otvorila dvere a vstúpila do izby. Prekvapene sa otočili všetci. Arat stál  a všetci okolo neho počúvali. 

,,Aký pohreb? A prečo ste vlastne tu?" 

Vince sa na ňu ľútostivo pozrel a zavrel za ňou dvere. 

,,Mala by si si sadnúť." ponúkol jej stoličku. 

,,Vince, čo sa deje? Môžete mi povedať, čí pohreb uskutočníme potajme?"

Arat sa postavil pred ňou a ostatný sa na neho pozerali s vystrašeným pohľadom. 

,,Arya," zhlboka sa nadýchol, ale nevyzeral byť veľmi nervózny,  ,,je nám to všetkým ľúto, ale tvoja mama je mŕtva." 

A svet sa zrazu zastavil. Arya počula vlastné dýchanie a pozerala sa hlboko do Aratových očí. Chcela sa presvedčiť, že to nie je pravda. Iba vtip, ktorý si pre ňu pripravili. Ale všetko, čo mohla vyčítať je, že to nie je vtip. 

,,O čom to hovoríš? Nie...nie je." slzy sa jej do očí tlačili, ale nechcela ich vypustiť. Najhoršie bolo, že všetci mlčali. Bolo to horšie, ako si to predstavovali. 

,,Hovorte niečo! Nie je to vtipné!" 

,,Kráľ nám dal rozkaz, aby sme podpálili dedinu, v ktorej si vyrastala a v ktorej žila tvoja matka," Arya nepodržala slzy a napokon ich vypustila. Rukami si zakrývala ústa. Bola zrazu červená a nevedela sa poriadne nadýchnuť. Ale aj tak počúvala Arata, ako v pokoji vysvetľuje situáciu,  ,, rýchlo sa tam šírila choroba. Museli sme všetko spáliť a aj ľudí, aby nešírili chorobu ďalej." dohovoril. 

Sennemu to trhalo srdce. Vidieť Aryu v takomto stave. Nemohol to v sebe udržať a tiež vypustil zopár slz. 

,,Kto bol na čele tejto udalosti?" povedala napriek trasúcim sa hlasom. 

Arat sa pozrel na Senneho, ktorý v kúte izby plakal. 

,,Ja." povedal Arat a pripravoval sa na tú najhoršiu reakciu. 

Ale Arya sa naňho iba nenávistne pozrela. 

,,Ako si mohol?" opýtala sa s hnevom a nenávisťou v očiach a rozutekala sa preč. 

Yessi sa hneď rozbehol za ňou a za ním ho všetci nasledovali okrem Arata a Senneho, pretože ho chceli zastaviť. Nasilu objal Aryu, ktorá ho ale takou silou strčila, že spadol na zem a zmätene sa pozeral. 

,,Ako si to mohol dovoliť? Ako si mohol dovoliť, aby ďalší človek, ktorého som miloval, zomrel? Je mŕtva! Rozumieš? Už ju neuvidím!" rozkričala sa a utekala ďalej. A vtedy sa nikto za ňou nerozbehol. 

,,Musel si to prehnať?" kričal Vince naňho a pomohol mu sa zdvihnúť.

,,Chcel som jej pomôcť..."

,,Je to všetkých vina. Nechali sme to tak. Nezachránili sme ľudí, ktorých sme možno zachrániť mohli. Už nemôžme nikomu pomôcť." 

,,Vieš dobre, že sme nič nemohli spraviť." 

,,Vždy je nejaká možnosť. Ale my sme ju ignorovali, lebo nás zaujíma iba vlastný život." povedal a odišiel do svojej kancelárie sa upokojiť. 

,,Musel si to zhoršiť?" opýtala sa ho Enora a odišla do izbe spolu s Beth.

Arat bol prekvapený, že takto reagovala. Myslel si, že ho zbije na smrť. Pozrel sa na Senneho, ktorý stále reval.

,,Vzchop sa. Je to moja vina. Tak ako sme sa dohodli." povedal Arat.