Potomok

Kapitola 43

,,Dobré ráno!" zobudil ju príjemný Enorin hlas, ,,mali by sme začať pomáhať hneď od rána. Je viacej ľudí na uliciach." 

Arya sa unavene posadila a vzdychla si. Všetko sa zdalo byť fajn, ale potom ju opäť zastihol ten smútok a nenávisť. Bez nálady sa obliekla a išla spolu s Enorou a Beth sa naraňajkovať. Po dlhom čase trávili ráno spoločne. 

,,Pripravené?" opýtal sa Senne s neistým úsmevom na tvári. 

Arya iba prikývla a išla za Beth, ktorá vchádzala do nemocnice. 

,,Ty, Arya, si oblečieš presne to, čo včera. Senne a Enora, vy môžte zostať takto." 

Enora bola šťastná, že mohla robiť niečo iné ako chodiť na tréningy a počúvať dlhé rozhovory generálov ohľadom vojny. Konečne mohla nechať brnenie doma a užiť si aspoň jeden deň občana a nie bojovníka. 

Dvere sa otvorili a Beth mala zase plné ruky práce. Ale bola rada, že mohla pomôcť ľuďom. Všetci traja vyšli na ulicu a začali.

Ulice boli naozaj plné. Síce sa to nedalo porovnať s dňami, kedy boli otvorené všetky trhy. Dodávatelia, rodičia a iní mešťania sa prechádzali po hlavnej ulici. Aj napriek krízovej situácii dodržiavali štýl. Ženy chodili v drahých šatách, muži v oblekoch a totálne ignorovali ľudí, ktorí ledva na zemi dýchali. Ako náhle prestali fungovať trhy kvôli chorobe, veľa ľudí ochudobnelo. Väčšinou to boli deti, ktoré v roztrhanom oblečení alebo bez topánok bežali po vonku. Ich rodičia sa pravdepodobne hanbili ísť von. Zrazu počuli výkrik. Ľudia sa v tom momente skryli alebo zrýchlili tempo kráčania. Mešťania mali ráno jedinú možnosť ísť von, aby si mohli zabezpečiť potravu na celý deň. Cez deň museli zostať doma. Bolo to nelogické, pretože sa aj tak ľudia nakazili a počet chorých sa zvyšoval. Ich jediná ochrana bola obyčajná šatka okolo úst. Ale to im veľmi nepomohlo. Ale čo iné čakali od 18 ročného kráľa, ktorý si iba užíva bohatstvo a nezaujíma ho životná situácia v kráľovstve. Neurobil nič. V jeho svete existuje iba jedno riešenie: zabíjať. Ak si spravil trestný čin alebo ak si jednoducho chorý, zabije ťa. Myslí si, že chorí ľudia sú slabí a oni nepomôžu kráľovstvu. Tak namiesto toho, aby poslal bojovníkov liečiť, posiela ich zabíjať a trestať. 

Výkrik chorého človeka spôsobil prázdnotu na hlavnej ceste. Ľudia si na túto situáciu zvykali, preto sa nikto nepostavil a nikto nešiel pomôcť. 

,,Poďte za mnou." rozkázala Arya a vybrala sa tou istou cestou ako včera. 

Išli uličkami, ale tentokrát si skryli zbrane. A ako vždy, za rohom sa skrýval ďalší zranený. Arya sa k nemu okamžite nahla a Senne s Enorou sa na ňu pozerali. 

,,Mali by ste ísť pomáhať ostatným. Stretneme sa pri obede."  povedala Arya a oni prikývli. 

Pozrela sa na tentokrát ženu, ktorá mohla mať okolo päťdesiat rokov. 

,,Ste nakazená?" opýtala sa Arya a popritom si ju obzerala, či nemá niekde nejaké otvorené rany. 

,,Ano." ledva povedala žena. 

Arya jej skontrolovala teplotu. Žena naozaj horela. Potrebovala pomoc lekára. Namočila utierku a položila jej ju na čelo. 

,,Prečo toto robíte? Môžte kvôli mne zomrieť." snažila sa rozprávať žena. 

,,Nedokázala som ochrániť rodinu. Snažím sa aspoň niečo urobiť pre zlepšenie tejto situácie." 

,,Myslíte, že to prežijem? Mám doma deti." 

,,Ak pôjdeme teraz do nemocnice, áno." 

Postavila ju a odviezla ju k Beth. 

***

Bolo poobede, ale aj tak dosť ľudí vonku. Hlavne veľa takých, ktorí napriek situácii potrebovali niečo zarobiť. Museli živiť rodiny. Trojica bojovníkov pokračovala v pomáhaní. Ale nemocnica bola plná. Museli sa snažiť vyliečiť raneného. S chorým nemohli nič urobiť, iba mu priložiť vlhkú utierku na čelo. Ale ranenému mohli ranu vyčistiť a zašiť. 

Arya bola sama na hlavnej ceste, dýka pripravená na útok. Počula dva údery a oslabnutý krik starej ženy. Zvuk úderov vychádzal z jednej krátkej ulice. Akonáhle bojovník z nej odišiel, išla tam Arya. 

Senne sa obzeral okolo seba. Nevidel nikoho na zemi, iba v diaľke si niečo všimol. Chudobnejší ľudia stáli vedľa seba a ani sa nehýbali. Vojaci sa prechádzali pred nimi a každého si premeriavali. Vtom videl, ako sa jedna pani spadla, pretože bola až moc nemocná. Nikto jej nepomohol zdvihnúť sa. Vojak do nej silnejšie kopol, aby sa prebrala, ale pani nevládala. A vtedy vytiahol meč a pripravil sa ju zabiť. 

Senne to nemohol dopustiť. Rozbehol sa. Bežal ako najrýchlejšie mohol. Nerozmýšľal nad svojim životom, ale nad životom tej nevinnej ženy. On bol vinný za toto všetko. Ak by mal niekto zomrieť, je to on. 

Ostatný vojaci ho nestihli ani zastaviť. Hodil sa na vojaka s mečom a spolu padli na zem. Na zemi mu Senne ešte vrazil do tváre. Ostatní kolegovia ho odtiahli a poriadne držali. Vojak s mečom sa na neho nenávistne pozrel, pretože ho pred všetkými ponížil. 

,,Do Kruhu s ním." rozkázal vojak.

V hlave mu znela iba jedna veta, ktorú mu kedysi povedal Arat: 

Kto do Kruhu vstúpi, sa živý nedostane von.