Guilty

Chemistry between people is the strangest science of all

Kráčala som zo stanice a ťahala za sebou môj kufor. Ak by som sa nepoznala, myslela by som si, že sa usmievam. Na duši som mala zvláštny pokoj, až ma to začalo iritovať. Pri prechode som zastala na červenú a z vrecka vytiahla balík cigariet a zapaľovač. Vybrala som si ju jednu a zapálila ju. Privrela som oči a vdýchla do seba ten upokojivý dúšok závislosti. V duchu som sa zasmiala a keď som otvorila oči, naskočila oranžová pre autá a hneď po nej červená. Z ľavého smeru prudko zastavilo auto a ľudia vykročili na prechod pre chodcov. Očami som prechádzala po striebornom mercedese až kým som nezbadala kto je šofér.

Mason.

Zastala som v strede cesty, potiahla si z cigarety a zasmiala sa. Pozoroval ma so zaujatým pohľadom, akoby čakal čo urobím ďalej. Zakývala som. Zasmial sa a odkýval mi. Zelená pre chodcov začala blikať a ja som stále stála v strede cesty. Hlavou kývol jeho smerom a naznačil mi nech nasadnem do auta. Pokrútila som hlavou. Neverím, že tu flirtujem v strede dopravnej premávky s nejakým mužom. Teda nie len s nejakým mužom, s Masonom. Autá začali trúbiť, zdvihla som ruku na sebaobranu a rozbehla sa na chodník. Posledný krát som sa otočila a poslala mu vzduchom bozk. Potom som zmizla v dave ľudí spolu s kufrom.

Priblížila som sa k autobusovej zastávke a sadla si na lavičku. Najbližší spoj mi išiel za desať minút. Hrýzla som si do spodnej pery a zamyslene pozerala do zeme. Volal ma k sebe do auta? Cítila som zvláštne šteklenie v hrudi a tlak na žalúdku. Preglgla som. Páči sa mi. Jeho hlboké oči a mäkké pery, ktoré sa na mňa usmievali. Myslela som na tie ostré črty tváre, ktoré mu dodávali drsný dôraz. No jeho nos, pery a oči boli jemné a človek sa v nich roztápal. Rozbúšilo sa mi srdce. Nie. Nemôžem si nikoho pustiť tak blízko k telu. Láska je pre slabých, však? Oprela som sa dozadu a nahlas si vzdychla. Pár ľudí sa otočilo, nad čím som len prekrútila očami a vyložila si nohy na lavičku vedľa. Vybrala som si air pods a zapla som si spotify. Sweet but psycho. Presne tak sa som sa cítila. Ľudia sa na vás budú perverzne pozerať, polichotia vám aká "sexi" ste, ale nikto vás nechce reálne spoznať. Sex predsa nie je to hlavné vo vzťahu. Nájde sa niekto ma bude mať rád takú aká som? Pomrvila som sa na mieste a zahodila som tú myšlienku. Nervózne som si začala žmoliť ruky a snažila sa prestať myslieť na zmysel mojej celej existencie. Tie dva roky čo bývam sama som mala kopec "dark modes" a bolo ťažké sa z nich dostať. Naučila som sa zastaviť sa predtým než to zašlo priďaleko. Keď však predomnou zastal strieborný mercedes a okienko na mieste spolujazdca sa stiahlo dole, vedela som, že toto nebudem schopná zastaviť včas. Bolo neskoro...

"Ari?" nahol sa cez operadlo bližšie k oknu. Neverila som vlastným očiam.

"Mám taký pocit, že tvoj autobus bude meškať. Zveziem ťa," kývol rukou smerom na sedadlo vedľa neho. Neveriacky som pokývala hlavou, tak ako predtým v strede cesty. Postavila som sa však a zobrala som svoj kufor. Hneď vyskočil z auta, obišiel ho a zobral mi kufor z rúk. Naložil ho do auta a potom mi otvoril dvere na strane spolujazdca. Nastúpila som a zavrela za mnou dvere. Mason nasadol do auta a vyrazili sme. Všimla som si ako sa na mňa pozeral.

"Mason," povedala som jeho meno. Chcela som vedieť ako mi znelo na jazyku. Hneď spozornel a podrobne si ma obzrel. Stáli sme na tom istom semafore, kde sme sa dnes stretli. Nadvihol jedno obočie a s pobavením ma sledoval.

"Ako si ma našiel?" opýtala som sa z čistej zvedavosti.

"Trvalo to. Hľadal som najbližší spoj na tú zastávku odkiaľ som ťa odviezol na vlakovú stanicu," usmial sa a zaradil rýchlosť. Oprelo ma do sedačky a ja som rukou prešla po línii dverí. To auto išlo po ceste úplne hladko.