My first death [| ??? YoonMin ??? |]

Positively Negative

Jimin:

Prvý deň v druhom ročníku na strednej. Letné prázdniny boli strašné dlhé a nudné. To dokonca aj s Taehyungom, mojím nevlastným bratom. Je pre mňa skôr najlepší kamarát ani to neberiem tak že sme súrodenci. Celé leto som strávil s ním, a chvíľu bohužiaľ aj s jeho priateľkou Hyunov. Nie že by bola nejako zlá, ale . . . No proste ju až tak rád nemám. To skôr s ňou sme ako súrodenci, dokonca sa aj bijeme.
Prišiel som do triedy a sadol si na svoje obvyklé miesto vzadu pri okne.

Zaujímalo by ma kde je Taehyung, ráno už doma nebol a ani neodpísal. S Hyunov nemôže byť tá prišla teraz. Boháča Krista ona má moje náušnice. ,,Čau Jiminko, ďakujem za tie náušnice sú krásne " prehrabla si vlasy a sadla si na moju lavicu. ,,Hej! Ja som ti ich nedal! Vráť mi ich naspäť!"

,, Nie až keď mi ty vrátiš tých 5 euro čo mi sľubuješ už týždeň "

No kurva... Ona na to nezabudla, bohužiaľ....

,,Ježiši ..." Vytiahol som z vrecka 5 eurovku a dal jej ju. ,, A teraz náušnice!"

,, Prepáč už musím ísť ~ " začala mi utekať preč. Sviňa malá, poviem Taemu nech ju poriadne zbije za krádež. Vyštartoval som zo stoličky a bežal za ňou. Do cesty sa mi postavil nejaký chalan, neskoro som si všimol a narazil som doňho. ,,Hej, čo robíš kur-..." Zanadával som ale keď som sa naňho pozrel nedokázal som povedať nič. Bol iba o trochu vyšší ako ja, mal blonďavé vlasy, jasné zelené oči ktoré boli na pohľad normálne ale keď som sa pozrel dlhšie bol v nich chlad. ,, Ja idem do triedy ak si si nevšimol"

Povedal s úplne neutrálnym hlasom bez akejkoľvek emócie. ,,...uhm.. Ty si tu nový...?"

,,Vieš čo, nie, napadlo mi že sa presťahujem, ... jasné že som to ti mohlo dojsť"

,, hmm.. fajn, môžeš uhnúť?"

,,. Môžeš ma obísť"

On to myslí vážne?! Prečo by som mal ja ustupovať ,, Ja nechodím okolo ľudí, ľudia idú okolo mňa !"

Ten chalan ma schytil za rameno veľmi silno a strčil za seba. ,, Hups, dnes asi nie" ani sa nepozrel a išiel si sadnúť.

Vyvalil som naňho oči. ,, Prosím? Ako sa opovažuješ?! "
To už bolo jedno, moje náušnice sú teraz dôležitejšie. Ale to rameno bolelo veľmi... Sotva som sa rozbehol a skoro som zhodil Taeho. ,, Hyung! Kde je Hyuna má moje náušnice?"

Taehyung sa na mňa zmetene pozrel. ,,Nemala žiadne, a išla do triedy... Inak, už si sa zoznámil so Sugom?"

,,Heh? S kým???"  Nechápal som ho...ak myslí toho blondiaka..

,,Suga, také blonďavé vlasy, vysoký ako ty, zelené oči..."

Kurva, myslí toho blondiaka. ,,Hej ... Stretol som ho, ... Ty ho odkiaľ poznáš?!"

,, Vravel som ti o ňom veľa krát, je to kamaráta zo základky Suga "

Bol som zarazený... Ale niečo mi začalo dochádzať. ,,Suga.. Počkaj ten Suga ktorý mal tú veľkú bielu mačku???!"

Taehyung sa zasmial. ,,Áno ten "

,,Ježiš ja som debil!" Začal som tam utekať. S Sugom sme boli kamaráti. Vletel som tam za ním a skoro som ho zhodil zo stoličky. ,,Suga! Prepáč nespoznal som ťa, to som ja, jimin pamätáš si ma??! " Bol som šťastný že ho opäť vidím. On sa na mňa nahnevane pozrel. ,,Nikoho takého ako Suga, alebo ,Chimin, nepoznám " napravil si okuliare ktoré mal na nose a ďalej sa pozeral do nejakého zošita. Bol som smutný. ,,Ale veď si Suga... Taehyung vravel..-" yoongie si povzdychol. ,,Kim, vravel som ti aby si o mne nikomu nehovoril!"

Tae sa nevinne usmial a prišiel k nám ,,prepáč, prepáč, zabudol som "

Suga sa naňho vražedne pozeral. ,,Tak nezabúdaj, môže ťa to zabiť " povedal podráždene a opäť sa pozeral do zošita. ,,Ale no, nebuď taký negatívny Suga mrzí ma to" taehyung sa ospravedlňoval. Pomaličky som odtiaľ išiel preč. Trápilo ma že si ma už nepamätá, mal som ho naozaj rád... No, nevadí niekedy sa aj také deje. Zazvonilo na hodinu a ja som si sadol na svoje miesto. Ten chalan sedel sedel hneď za mnou. Mal som divný pocit, akoby ma furt sledoval. Zo slušnosti som sa neotáčal a radšej som sa pokúšal zbaliť Lisu. Je do mňa blázon presne ako iné dievčatá. A keďže mi včera ráno podržala dvere v obchode urobím jej láskavosť, a navyše je to kočka~ .
Posiela som jej papieriky s random otázkami a srdiečkami. Aspoň som sa odreagoval od toho divného pocitu. Škola ubehla rýchlo. Našťastie to bol prvý deň takže si ma ani učiteľka nevšímala.

Práve teraz idem domov aj s Taehyungom a Hyunov. ,, A láska nepôjdeme na večeru do Sky Hotelu? Majú tam novú reštauráciu a -" hneď som jej skočil do reči. ,, A budeš tučná!" ,, Jimin prestaň...Zlatko, tvoj brat mi zase nadáva..."

A je to tu, zase sa hrá na nevinnú. ,,To ona mi berie náušnice"

,,Ale ty si mi neveril 5 euro!"

Pozrel som na ňu šokovane. ,,Neklam, dával som ti ráno!"

Ona sa len usmiala a dala si prameň vlasov za ucho. ,,Upsík...asi som stratila hihi "

Taehyung len prevrátil oči. ,,Prestaňte sa hádať... Jimin daj jej 5 euro, a Hyunie láska daj mu tie náušnice lebo mi nedá pokoj "

Nemal som toto rád. Radšej som to vzdal a išiel rýchlejšie pred nimi. Posledné čo som počul boli už len nejaké jej debilné keci, na mňa určite , a viac nič. Prišiel som domov, odhodil som tašku do obývačky a zamieril do kuchyne. Mamina neni doma, celý týždeň bude na služobnej ceste. Ahhh... Aspoň si to užijem, nebude ma aspoň kto buzerovať za to že jem čokoládu o pol noci
Za to ma vždy zglbala... Ale mal som ju rád, veľmi.

Namiesto obeda som si vzal keksík a sadol si na gauč, vyvliekol sa iba do veeeľmi super dlhej mikiny, vyložil nohy na stôl, zapol telku a užíval si kľud. Taehyung napísal že ešte idú do obchodu. Super aspoň hodina po škole bez nej. ,,TO BUDE NAJLEPŠÍ TÝŽDEŇ ZO VŠETKÝCH!"

Teda...

Aspoň som si to myslel...

Ale potom...