ᴹᴬᴷᴱ ᴵᵀ ᴿᴵᴳᴴᵀ / ʲ.ʲᵏ

4

"Ja som Yong." usmiala sa na mňa ružovovláska, keď sa odpratali BTS.

"Teší ma, ja som Kristen." podala som jej ruku, na čo ona len pozrela a uklonila sa. "Alebo aj nie." zamumlala som si.

"Bola som v Anglicku 4 roky. Preto si myslím, že budeme kamarátky, ostatné baby sú dosť mimo. Hlavne Achara." prevrátila oči. "Bude asi dosť nahnevaná, že máš Jungkooka, jeho chcela mať práve ona." zamyslela sa.

"Achara?" okey, to je asi tá z Thajska.

"Áno, ale voláme ju Chara."

"Kedy ste sa stihli zoznámiť?" zdvihla som obočie.

"My sme v Soule už spolu mesiac, dlho sa čakalo na poslednú asistentku, teba, kvôli letom a všetkým papierom." vysvetlila.

"Takže, vy sa už všetky poznáte." skonštatovala som.

"Tak nejak. Ale nevadí, určite zapadneš, aj keď budeme musieť niečo spraviť s tým tvojim odtienom pleti." pousmiala sa.

"Mám byť biela ako krieda?" zatiahla som. Očividne sa mierne urazila.

"Tú sú také štandarty." povedala bez emócii.

"Prepáč." rýchlo som sa snažila otočiť kartu na menej agresívnu.

"V pohode." mávla rukou. "Ja už musím ísť. Čaká ma auto. Už sa teším na môj apartman. Máme ich hneď vedľa ich apartmanov. Je to strašne dobré. Určite budú luxusné." vznášala sa v oblakoch.

"Určite áno." snažila som sa pôsobiť milo a nenaťahovať konverzáciu. Yong sa usmiala a na pokyn nejakého chlapa, ktorý bol oblečený ako Jae sa zdvihla a stratila sa.

Ostala som sama v miestnosti. Jae sa ukázal hneď na to a kývol na mňa. Natrepali sme sa do auta a konečne som prehovorila.

"Aký je Jungkook?" hrala som sa s náramkom.

"Je to veľmi milý chlapec. Je veľmi talentovaný, ale aj vyťažený. Nemyslím, že budete s ním niekedy tráviť viac ako 5 minút denne. Každe ráno vám len podpíše papiere v rámci jeho denného rozvrhu a potom ho budete informovať o tréningoch a objednávať mu jedlo podĺa jeho chuti. Nemáte sa čoko báť." vysvetľoval za volantom.

"To neznie moc náročne." pozrela som von oknom a sledovala aziatov na ulici. Všetko tu je také iné. Som ťažko unavená z toho časoveho posunu a dlhej cesty. Prídem na apartman a ľahnem si. To je môj plán.

"Snažte sa mu byť po ruke. Niekedy pôsobí veľmi nepríjemné ale je to len jeho image." povedal pokojne.

"Je to moja práca. Budem po ruke." odpovedala som v skratke.

Zastavili sme pred veľkým hotelom.

"Čo moje kufre?" zdvihla som obočie. "Kde vlastne sú?" nechápala som.

"Už ich máte dnu. Ste jediná, ktorá má len 2 kufre." povedal a podal kľúče chlapovi pred hotelom. Všetky oči ma premeriavali a cítila som sa veľmi nekomfortne. Prisahám, ešte jeden šikmý pohľad a budem strielať.

Výťah nás vytiahol na posledné poschodie. Strešný byt. Nejaký rozmaznaný chlapec.

"Toto je váš..." podal mi kartu. Naznačil, že mám šmyknúť nejakom skenery na kraji pri dverách. Spravila som tak a dvere sa otvorili.

"To nie je moc bezpečné." zamumlala som. Hneď som mala napravo kuchyňu, pred sebou obývačku. Bolo to veľmi pekné. Zariadené. Veľký gauč bielej farby bol úplne úžasný. Určite na ňom budem dnes spať. Vždy som chcela mať spojenú kuchyňu a obývačku. Sny sa plnia.

"Vzadu po chodbe máte spálňu a kúpeľňu. Nechám vás sa zabývať. Kufre máte v obývačke. Zajtra ráno máte 8:00 zobuď Jungkooka a doniesť papiere. Keby niečo, zavolajte mi, telefón je na linke. Zbohom."

"Jae!" otočil sa vo dverách. "Ďakujem." sladko som sa usmiala na čo sa on slabo uklonil. Je to divná úchilka. Musím si zvyknúť.

Zrazu sa mi všetko pred očami zahmlelo. Musím si ľahnúť. Avšak mala som telefón na linke. Pozrela som naň a videla moje kórejske číslo. Mala som tam zatiaľ jeden kontakt napísany v kórejčine. To bude Jae. Hneď som si to napísala v latinke a mobil prestavila. Takéto veci teraz budem riešiť? Zapamätať si mená? Tváre? Kórejske znaky? Určite si dám do životopisu pobyt v Kórei. Dúfam, že to bude také atraktívne ako RM.

Zrazu i hneď zazvonil mobil. Neznáme číslo. No tak som zdvihla no, čo už mám robiť.

"Ahoj Ki." ozval sa piskľavý hlas.

"Ki?" nechápala som.

"To som ja, Yong. Mám na teba číslo od môjho šoféra. Ako sa ti páči apartman?" tešila sa v mobile.

"Je dosť v pohode." viac než to, je to vysnívaný byt, ktorý keby bol môj, tak ho predám a za zvyšné peniaze si kúpim akcie a urobím väčší profit, ak je to ešte možné pri tomto luxusnom obydlí.

"Je to masaker." zasmiala sa nad slovom masaker. "Dnes ideme s Taem ku Jungkookovi na večernú návštevu. Budeš tam, že áno?"

"Ja som s ním ešte nebola...." zamumlala som a prebiehala som si kuchyňu očami. Možno keby predám len tu mikrovlnku, tak si môžem kúpiť mercedes.

"Ako to? Nezavolal ťa na zoznámenie?" nechápala.

"Asi sa ma bojí." zasmiala som sa nad sebou.

"To je hlúposť." zobrala to vážne. "Choď za ním ty. Určite sa poteší, keď uvidí iniciatívu."

"Som celkom unavená." priznala som.

"Jasné, časový posun. No ešte vydrž pár hodín, nech to potom nemáš rozhádzané a nebudeš vstavať o polnoci." zasmiala sa.

"Asi hej." fakt nemám náladu na vykecávanie.

"Tak o 19:00 u Jungkooka. Buď tam. Teším sa Unnie." zavesila.

"Unnie?" pozerala som na mobil. Tak som Ki, Unnie alebo čo. Ježiš, drbne ma.

Mám ísť za ním? On je tu šéf, asi sa nechce zbytočne zoznamovať. Som jeho asistentka nie matka, tak načo to hrotiť. Zajtra ho aj tak uvidím. Neviem či o to celé vôbec stojím, jeho prvý obraz bol, že sa ani nepousmial a nevenoval mi pohľad. Aký drsný chlapec, no to bude paráda. Že ja som s neučila kórejčinu a neschytala nejakého RMa. Bože, toto bude.