ᴹᴬᴷᴱ ᴵᵀ ᴿᴵᴳᴴᵀ / ʲ.ʲᵏ

29

"Jungkook z BTS a Lisa z Blackpink oznámili rozchod. Fanúšikovia plačú. Nechápu ako po polroku sa tento na pohľad dokonalý pár rozišiel..." ozývalo sa v správach. Sedeli sme v lietadle a sedela som vedľa Jina.

Jungkook sedel úplne vpredu s Taem.

"Keby len vedeli, že to bolo celé fejk." zasmial sa Jin. "Kristen. Si smutná?" naklonil sa ku mne Jin. "Ak chceš, môžeš si ísť sadnúť k Achare alebo tak. Len je nás nepárny počet." zamýšľal sa nahlas. "Potom by som sedel sám." nafučal líčka.

"Prečo nemá Tae stále asistentku?" vybafla som na Jina.

"Kvôli tomu škandálu sa ani nedivím. Tae ani žiadnu nechcel." prekvapene mi odpovedal. Zaujimavé. "Ty a Jungkook v pohode?" prikývla som. Vždy klamem. V tejto otázke už mesiace. "V Japonsku sa zase zblížite neboj." mávol rukou a otvoril si časopis. "Japonsko je krásne...." začal básniť a ja som vypúšťala jeho slová. Nemohla som zabudnúť na to, čo mi povedala Lisa predvčerom. Nevravím o tom, že mám odísť, ale o tom dieťati. Jungkook na mňa nevie zabudnúť? Odmietal ju? Ak jej neveril dieťa, nespali spolu. Ako to mám celé zobrať. Načo mi to hovorila. Prečo to robila. Teraz mam okolo neho chodiť ako čo? Chcem sa s ním o tom porozprávať. Chcem to riešiť. Chcem počuť jeho stránku. Nech je to akokoľvek, odídem len vtedy, keď mi to povie on sám. "...ale nemaj vysoké očakávania. V Japonsku sú škaredí chlapci. Budeme to oslavovaný. Teda ja som tam priam boh a toto moji polobohovia." pokračoval Jin.

"Jasné, Jin." usmiala som sa na neho. Nemala som ani tušenie, čo hovorí. Sledovala som predné sedadlá. Jungkook počúval hudbu a Tae tiež. Tae bude vedieť určite všetko. Možno by som mala ísť skôr za ním. Cesta bola krátka a v Japonsku som sa držala Achari. Už ani neviem, čo hovorila. Vybrala som si s ňou izbu a vybalila som si nejaké veci. Ona zase zaspala. Ja som si mohla obzrieť izbu. Bolo to pekné a útulné. Boli sme v Osake. To je vraj jedno z najkrajších miest na svete. Budeme to asi týždeň. To je dosť dlho aby som si to tu užila. Avšak, neviem, či si chcem len užívať Japonsko.

Skontrolovala som Acharu. Bolo niečo po siedmej hodine a ja som si pozrela čo hotel ponúka. Išla by som niečo spraviť. Vôbec som nebola unavená. Našla som tam nejaký bazén otvorený len pre VIP po šiestej.To znie dobre. Za VIP si pokojne priplatím. Zavolala som si na recepciu a ich angličtina bola na prasknutie. Nič so im nerozumela.

Celé VIP stojí asi 100 dollarov na priplatenie. No to určite. Možno je dollar slabá mena ale nie som sprostá. Nedám 100 dollarov za dve hodiny v bazéne, čo som sa zbláznila. Vedela som o niekom, kto VIP má.

Zaklopala som na izbu, ktorá mala byť Yoongiho a Jimina. Jimin mi otvoril s mokrou hlavou len v župane s logom hotela.

"Jimin." nasúkala som sa im dnu. Yoongi spal. "Vy máte VIP, že áno?" jimin iba prikývol. "Nepožičal by si mi kartičku? Chcela by som ísť dole do výrivky." usmiala som sa a snažila s aho presvedčiť. "Prosím, oppa!" buchla som ho po ramene a nafúkla líčka. Viem, ako na Jimina.

"Alee, ta dobre." mávol rukou a celý červený mi podal kartu z jeho stolíka. "Ty vieš ako na mňa..." odul sa ale švihalo mu kútikmi.

"Vďaka, užite si..." zabuchla som dvere a spokojne si natiahla plavky a tričko. Zobrala som si uterák. Achara spala ako mŕtva. Dokonca som jej pre istotu zmerala tep. Zišla som si dole k mapke a prešla do druhej budovy napojenej na hotel. Bez nejakých slov ma pán pustil dnu a ja som bola v tmavej presklennej miestnosti sama. Bol tu veľký bazén, ktorý pod podsvietený. Bola tma, takže to bola krása. Nikto tu nebol. Ani nohy. Nedivím sa, za tu cenu. Zložila som si uterák na lehátku a prešla k výrivky. Hneď som sa tam usadila a vnímala ticho okolo mňa. Všade boli presklenné okná a mala som krásny výhľad na svetlá v meste. Wow. Toto sú tie výhľady, pre ktoré žijem. Pomaly začali dopadať kvapky na okná a ja som pomaly ale isto začala zapsávať. Z môjho takmer zaspania ma zobudili hlavné dvere, ktoré sa otvorili. Niekto prichádza.

Zdvihla som sa k lehátku a zobrala si tričko na seba. Už by to nebol taký pokoj, keď tu niekto bude. Teda, ak by to nebol práve on...