ᴹᴬᴷᴱ ᴵᵀ ᴿᴵᴳᴴᵀ / ʲ.ʲᵏ

13

Obula som si opätky a prezliekla sa do sukne bielej košele. Teraz možno stretnem manažéra, musím vyzerať dobre. Prešla som si v zrkadle cez vlasy a zablúdila k mojej obrúčke. Bol to šialený nápad. Veľmi šialený. Tak šialený, a predsa som tu. Tak strašne ma trápilo, že na to prišiel Jungkook sám a nepovedala som mu to sama. Neviem prečo, ale všetko to je ešte čerstvé a preto ma budú naháňať výčitky ešte pár dní.

Zatriasla som hlavou nad sebou a zobrala kabelku. Jungkook je teraz u kaderníka, vraj si ide dať ostrihať končeky. To je celkom smola. Tieto dlhšie vlasy mu pristanú. Ale ak len končeky.

Zobrala som si taxík a išla do BigHitu. O tomto čase je to všetko pokojnejšie. Premávka. Ľudia. Celkovo Seoul. Oh, ako ja som sa zamilovala do tohto mesta. Obchody. Kaviarne. Cesty. Ľudia. Úplne iné zmýšľanie a kultúra. Určite mi to bude chýbať, keď odídem.

Do budovy som vošla aj keď bola už celkom zhasnutá a iba pár ľudí tu pobehovalo. Výťah ma zobral až pred známu miestnosť, kde som stretla prvýkrát Yong a chalanov. Ah, akoby to bolo roky dozadu. A sú to len dva mesiace.

Zaklopala som na dvere a vstúpila.

Pribratý známy chlap ma sledoval spoza stola.

"Dobrý deň," uklonila som sa. "Prišla som po Jungkookov oblek." vysvetlila som.

"Ahoj, jasné, tam je." ukázal spoza stola na vešiak, kde bol už len jeden jediný zazipsovaný obal. "Ako sa ti tu páči?" spýtal sa z ničoho nič.

"Veľmi milujem toto mesto." neváhala som. "Som tu veľmi rada." priznala som. Ťažko uveriť, že tento chlap má také prísne pravidlá.

"Jungkook počúva?" spýtal sa a milo sa pousmial. Oprel sa o jeho kreslo a upustil ruky od klávesnice.

"No, skôr ja jeho." vysvetlila som a zavesila obal s oblekom cez ruky.

"Vlastne áno. On je dosť direktívny." prevrátil oči.

"Celkom je." zasmiala som sa nad jeho reakciou.

"A ako sa rozprávate?" spýtal sa nadšene.

"Po anglicky. Je v nej veľmi dobrý. Ale učím sa pomaly aj Kórejsky." trochu som sa snažila zapôsobiť.

"Tak, ak viete niečo po čínsky, tak kórejčina musí byť pre vás malina." zasmial sa. Jasné, čínština. Iba som slabo prikývla a pomaly sa pobrala na odchod.

"Kristen,.." zastavil ma a zdvihol na mňa ruku s perom. "Vy sa poznáte s Yong. Že áno." pozrel mi do očí. "Bližšie."

"Áno, určite áno." otočila som sa celá na neho tesne pred výťahom.

"Dostalo sa mi do uší. Že si je blízka s Taem. Určite budete vedieť viac ako ja." nieže by mi klamanie nešlo.

"O ničom neviem. Majú veľmi pekný vzťah. Určite sú aj kamaráti. Ale Yong má predsa manžela, a hovorila, že je s ním šťastná." prikývla som a pousmiala sa. Jaj, tieto lžy. Ja si o výpoveď vážne koledujem.

"To rád počujem. Určite niečo vymyslím, aby ste sa mohli aj s vašimi manželmi, snúbencami stretnúť." pousmial sa milo.

"To by bolo super." nadchla som sa nad tou myšlienkou, že možno dostanem dovolenku. Jupí.

Iba slabo uklonil hlavu a poslal mi vrelý úsmev. Tento chlap je veľmi milý, neverím, že by bol zákerný a vyhodil by Yong. Avšak, ak sa toto šušká, niečo sa deje. S ťažkým povzdychom som opustila BogHit.

Celú cestu hore do apartmánu som sa snažila dovolať Yong, ale nebrala to. Určite niekde lieta s Taem. Bože, to je nezodpovedné. Vážne.

Prišla som ku Jungkookovi a mal všade zhasnuté. Asi ešte nie je doma. Veci som mu išla zaniesť do izby, kde som ich dala na posteľ. Musím to povedať aspoň jemu, ak ja sa nedostanem k Yong, aspoň on musí niečo povedať Taemu. Aj som s apohrávala s myšlienkou, že na neho počkám, ale boh vie kedy príde, tú večernú posilku vždy prehrotí a potom príde neskoro a rovno zaľahne.