Kim za rozbehla smerom ku skrinkam a ja som pomaly išla von zo školy.
Netrvalo dlho a už pri mne bola Kim aj s dvoma cestovnými taškami.
,,Na čo to máš?"
,,Uvidíš. Na" a podala mi jednu tašku.
Keby mala len jednu tašku tak jej poviem aby si ju zobrala sama ale tie tašky boli ťažké aspoň tá, ktorú som mala ja tak som jej na to nepovedala nič.
Išli sme k autobusovej stanici. Ale Kim sa nezaradila do radu z ktorého sa nastupuje na náš autobus ale do iného radu kde som to ešte nepoznala.
,,Kúpim ti lístok a ty nebudeš počúvať keď ho budem kupovať, okej?"
,,Okej" pochybovačne som jej odpovedala.
Autobus prišiel a my sme nastúpili do autobusu. Nebol to školský autobus ale normálny, civilný. Ja som si dala prsty do uší a šofér na nás pozeral ako keby videl utečencov z blázinca. Hneď ako som videla, že Kim ide do zadu tak som išla za ňou a vybrala som si prsty z uší.
Keď sme si sadli tak mi podala šatku ktorú mala okolo krku.
,,A čo s ňou mám robiť?" opýtala som sa a Kim sa usmiala.
,,Daj si ju na oči"
,,Čooo to ideme do nejakej tajnej základne?"
,,Len si to daj" a tak som si tu šatku cez oči.
S Kim sme sa celú cestu rozprávali.
*****
Po asi hodine a pol Kim povedala: ,,Taaak vystupovaať"
Už som si išla dávať tu šatku dole keď ma Kim zastavila.
,, Ne ne ne ne ne! Ja som nič o tom že by si si mala dať dole tú šatku nepovedala."
,,Ooch veď nič neuvidím ako sa potom dostanem tam kde má vedieš"
,,Budem ťa viesť" zachichotala sa.
,,Ale ja chcem ešte žiť"
,,Neboj sa."
Chcela som ešte niečo povedať, ale vedela som, že to aj tak nič nezmení.
Cesta netrvala dlho keď mi zrazu Kim povedala: ,,Daj si dole topánky aj ponožky"
Bez komentára som si dala dole topánky a ponožky.
Vstala som a Kim ma stále ťahala za sebou keď som zrazu zacítila ako sa mi nohy začínajú boriť do piesku.
,,Sme na pláži? Už si môžem dať dole tu šatku?" radostne som vykríkla.
,,Áno sme a ešte nie" vyspala zo seba.
Vyfučala som zo seba dosť veľký oblem vzduchu a poslušne sa vláčila za Kim, ktorá má neprestala držať.
*****
,,Tak už si môžeš dať dole tu šatku"
,,Vážne? Konečne!"
,,Jeej" prvé slovo ktoré zo mňa vypadlo keď som videla ten nádherný maličký domček.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Niekto by si povedal že je to nejaká stará búda ale pre nás to bolo ideálne. Len jedna vec mi vŕtala hlavou.
,,Ale prečo si ma tu zobrala?" opýtala som sa Kim.
,,Dnes ráno si mi povedala, že nemám na teba čas. Chcela som ti to tu ukázať ešte skôr ale nevedela som, že kedy bude ta najvhodnejšia chvíľa a keď si mi to dnes ráno povedala tak som vedela, že dnes ťa sem privediem"
,,Ale ja tu nemám žiadne veci a zajtra ideme do školy a vie o tom moja mamka?"
,,Všetko už je vybavené. Ako som ti už hovorila rozmýšľala som o tom už skôr tak ja som to už skôr povedala tvojim rodičom a oni dovolili. A čo som dnes prišla neskoro tak som najprv volala tvojej mamke nech ti zabalí veci a potom mojej mamke nech zabalí veci aj mne a potom nech mi ich aj s tvojimi vecami prinesie do školy. Takže veci ktoré potrebuješ sú v tvojej ruke. A neďaleko je aj obchod a ja som si zobrala nejaké peniaze tak môžeme ísť nakúpiť jedlo."
,, Tak to je skvelé, že si všetko tak vybavila. Ale mne je také divné keď sa všetko jedlo budeš platiť iba ty."
,,Ale...," mávla rukou, ,,raz mi to vynahradíš. Okej?"
,,Okej"
,,Dobre. Takže teraz sa poďme porozhliadať po tom domčeku."
Domček bol pekne rozdelený takže každá z nás mala svoje súkromie ale nie až tak aby to nebolo príliš oddelené na spoločnom výlete.
Bolo to pre mňa dokonalé.
Keď sme sa vybrali tak som tam našla aj plavky hneď som si ich dala na seba a bežala do vody. Milujem vodu keď je dosť hlboká na to aby sa v nej dalo plávať.
Po celom dni ničnerobenia nastala noc. S Kim sme vyšli von, šupli sme sa do spacáku a len sme rozprávali.
Na druhý deň okolo obeda sme sa pobalili a išli domov. Zostali by sme aj dlhšie ale predsa škola ja škola a nemôžeme ju zase až tak flakať.
Zvyšok týždňa sa veľmi vláčil.
Prišiel pondelok. V noci som zase bola dlho von takže som ráno vstala viac unavená ako obyčajne.
