Dievča nočnej oblohy

*21*

Po našom dlhom objatí sme vyšli vonku.

V jazere už nikto nepláv a väčšina len tak oddychovala a ležala na lehátku.
Až na Eathan. Stál od nich ďalej, pozeral sa naším smerom a v tvári mal nepokojný výraz. Pri uchu mal telefón. Keď ho zložil vydal sa smerom k nám.

Aaronova tvar zamrzla keď Eathan povedal: ,, otec so sestrou mali nehodu a sú v nemocnici"

Aaron sa otočil smerom do nášho domčeka. Eathan tam ostal len tak nemo stáť.

Zrazu som počula ako začal Aaron nekontrolovateľne dychčať až sipieť.

,, Aaron, Aaron čo sa deje?" on sa na mňa pozrel so strachom v očiach.

Oči mi bežali z jednej strany na druhú ako som sa na neho pozerala.

,, Panebože, ty máš záchvat. Ty máš astmu? To je asi hlúpa otázka," posadila som ho naopak na stoličku tak, aby mal ruky opreté o operadlo a medzi tým som sa ho spytala: ,, kde máš inhalátor?"

On pokrútil hlavou zo strany na stranu a mala som pocit, že mi tu umiera. Ale to nebol len pocit ale on skutočne umieral.

,, Nemáš ho?" Zase mi kývol záporne.

Čo som teraz mala robiť. Zavolať ich? Ale veď čo by urobili? Len by som stratila čas cestou. Hystericky som začala chodiť po izbe ale musela som sa ukludniť lebo takto mu určite nepomôžem. Zrazu mi niečo napadlo.

,, Počúvaj nedýchaj ústami, zatvor ich" on ma nepočúvol a zakrutil hlavou. Videla som, že sa mu do očí začínajú tlačiť slzy.

Tak mi ostáva posledná možnosť. Teraz som sa musela nadýchnuť aj ja.

Ruky som mu položila na tvár a pobozkala ho. Jeho dych sa začal spomaľovať a ruky mi položil na pás. Dotiahla som sa. On sa na mňa pozrel. Nebola som ešte tak ďaleko a ruku mi položil na tvár. Celý čas zo mňa nepustil oči a mam pocit, že ani neklipol. Priblížil sa ku mne ale zastal. Dal mi možnosť aby som sa teraz rozhodla ja. Môj ustráchaný mozog sa chcel držať stranou ale moje srdce sa rozbehlo smerom k nemu a ja som ho počúvla.

Naše pery sa opäť spojili. Začal mi hladiť chrbát a ja som mu rukami prechádzala po hlave a šiji. Každou chvíľou sa mi tep viac a viac zrýchľoval. Ruky mu zablúdili pod moje tričko a strčil si ich za lem mojích nohavíc. To teplo z jeho rúk až vyžarovalo.
Keď sme svoje bozky prerušili, tak sme sa čelami opreli o seba. Obaja sme sa na seba usmiali.

,, Ďakujem" potichu zašepkal

,, Za čo?"

,, Musíš sa pýtať? Veď si mi zachránila život. A aj za to, že som ťa konečne mohol pobozkať. A po druhý krát si ani nemusela" prstami mi dal vlasy za ucho a palcom mi prechádzal po líci.

Ja som sa jemnne usmiala.

,, Keď máš astmu tak prečo nemáš inhalátor?"

,, Už roky som žiadny záchvat nemal tak som ho prestal nosiť so sebou až do teraz som s tým nemal žiadny problém," oči mu zosmutneli a hlavu sklonil dole, ,, až do teraz som nedostal takúto správu"

Silno som ho objala. Čo by robil keby mu umrel aj otec a sestra. Bolo mi ho veľmi ľúto. A aj Eathna samozrejme.

,, Chceš ísť k Eathnovy? Alebo... Čo chceš robiť?"

,, Chcem si len ľahnúť"

,, Dobre tak ja pôjdem vonku"

,, Neostala by si pri mne?" chytil ma za ruku a pozrel sa na mňa veľkými očami. Nemohla som mu odolať.

,, Tak dobre"

Sadla som si na vankúš a oprela som sa o stenu. Bola studená tak som si dala za seba perinu. On mi položil hlavu do lona a objal moju nohu na čo som na chvíľu cukla keďže to bola moja zóna. Aaron sa v tedy na mňa pozrel a uistil sa či som s tým v pohode. Síce to bolo prvýkrát čo som si niekoho pripustila k sebe tak blízko ale nevadilo mi to. Tak som mu povedala, že je to v poriadku a on sa tam pekne uvelebil.

Aaronovy netrvalo dlho aby zaspal. To som ale nemohla povedať o sebe.

Nechtami som mu jemne prechzala od stredu hlavy až po kostičky na krku.

Celý čas som bola zaujata tým ako sa pohybujú jeho vlasy keď po nich prejdem. Som rada, že spí aspoň nad tým nebude rozmýšľať.

________________________
Pokračovanie nabudúce.
**********************

Ďakujem vám všetkým za vašu podporu 🙏💜