Dievča nočnej oblohy

*14*

,, Ahoj"

,, Som rád, že si prišla"

Pomaly som sa približovala. Sadla som si k nemu. Medzi nami bolo ticho.
Ticho, ktoré nakoniec prerušil.
,, Prepáč. Mal som ti veriť"

,, Aj ty mne prepáč. Nemala som tak vyskočiť"

Navzájom sme sa na seba usmiali.

,, A kedy si zmenil názor?"

,, Keď si v tedy odišla nazlostená."

Kývla som hlavou.

,, Takže sme v pohode?"

,, Áno" po tom má hneď objal tak silno, že som skoro nemohla dýchať. Objala som aj ja jeho a zašepkala:,, keď ma ne pustíš tak zachviľu prestanem dýchať."

Pustil ma a postavil sa:,, poďme sa prejsť, princezná, " a podal mi ruku.

,, Teraz?"

,, Teraz."

Najprv som si hovorila prečo. Ale hneď na to som si povedala prečo nie.
Chytila som jeho ruku a postavila som sa.

,, Počkaj sekundu hneď pridem"

Tak rýchlo ako odišiel tak rýchlo aj prišiel.

Noc bola príjemná. A tak sme nepotrebovali bundy.

,, Kde ideme?"

,, Neviem"

Tak som mykla plecami a nasledovala ho.
Pomaly sme išli až sme prišli na autobusovú stanicu.

,, Kde ideme?" zase som sa ho opýtala.

,, Neviem. Niekde" na ústach mal uškrn.

,, Poď" išiel smerom k autobusu, ktorý práve prišiel.

,, Dvakrát konečná poprosím" povedal, pánovy autobusárovi.

,, Ty si asi zošalel" zo smiechom som mu povedala.
Sadli sme si do zadu a autobus sa začal hýbať neverím, že toto robím. Naši ma zabijú.

Po čase som prestala spoznávať prostredie, na ktoré som spoza okná pozerala.

,, Povedz nejaká číslo do 10"

,, 6"

,, Doobre o 6 zastávok vystupujeme"

,, Ty si blázon"

,, Ty si blázon tiež keďže si tu so mnou. A aj tak byť obyčajný je nudné"

,, Čistá pravda"

Položila som si hlavu na jeho plece, pozerala som von oknom a spolu sme počítali zastávky.
Keď sme prišli k číslu 6 vystúpili sme.

,, Teraz čo?"

,, Neviem. Proste niekde pôjdeme"

Hviezdy nad nami a my sme len tak bezcieľne išli. Ako deti noci. Žiadna dráma, žiadne starosti. Žili sme len v prítomnosti.

Začala som sa pozerať hore. Po chvíli sa mi však zakrútila hlava ale všimla som si veľké žlté m.

Zastala som.
Aaron si to všimol.
,,Mekáč! Poď ideme sa najesť" bola som hladná ale nechcela som aby  všetko platil on.

,, Dobre ale ja nechcem"

,, Somariny. Dáš si i ty" chytil ma za ruku a ťahal ma smerom k McDonaldu.

,, Ale mne je hlúpo, že sa všetko platíš"

,, Ja som ťa tu vytiahol tak poď. Keď ti to tak vadí tak nabudúce platíš ty"

Moje brucho sa ozvalo.

,, Tak to beriem ako áno."

Sadli sme si a Aaron išiel objednať.o chvíľu prišiel s plnou táckou jedla. Podal mi jedlo sa ja som to hneď do seba hodila.

,, ale ja nechcem" povedal tenkým hlasom čím sa snažil napodobniť mňa.

,, Joj prestaň." povedala som s plnou pusou.

Po dojedení sme išli ďalej.

,, Teraaaz sa ideme zabaviť" zkríkol.

,, Nemali by sme sa vrátiť?"

,, Noc je ešte mladá"

To budem ľutovať no mal pravdu. Veď YOLO.

Zastali sme pred barom.

,, Tak tam sa nedostaneme. Nemám doklady" prehovorila som keď som si všimla ako Aaron hypnotizuje ten bar.

,, Viem. No nedostaneme aspoň normálnou cestou." žmurkol na mna.

O chvíľu sme už boli pri zadnom vchode, ktorý mal však namiesto kľučky guľu.

,, Teraz čo"

,, Počkáme"

Zatiahol ma za krabice, ktoré tam boli.

,, Ktovie dokedy tu budeme čakať. Určite budeme mať také šťastie, že sa zrazu otvoria dvere."

Zrazu sa otvorili dvere. Vonku vyšiel chlap a podoprel si dvere.
Aaron sa na mňa zazubil.

,, Tak to som nečakala" úprimne som priznala.

Chlap sa otočil a začal fajčiť.
My sme sa pomaly dostali dnu. Podvedome som zatvorila dvere.

,, Ty si zavrela dvere?" otočil sa na mňa Aaron.
V tedy som si uvedomila čo som spravila.

Dvere sa začali triasť. Z malého okienka sa na nás pozeral ten chlap.

,, Poďme rýchlo"

Pridali sme do kroku. Rýchlo sme prebehli cez skad a chodbičku samozrejme tak aby si nás nikto nevšimol až sme nakoniec boli v našej cieľovej miestnosti.
Poriadne to tam žilo.
Nestihla som sa poobzerať a už mi Aaron dával pred oči pohárik.

,, Počúvaj, musíme sa ešte nejak dostať domov" ruky som dala pred seba.

,, Neboj sa iba jeden možno dva do nálady" očami sa pozeral hlboko to tých mojich.

Zobrala som mu pohár z ruky.

,, A netreba to zapiť?"

,, Pff nebudeme tu veľa piť"

Hodili sme to do seba a potom ešte jeden a tak sme išli na parket.
Bavili sme sa tam kým som si nevšimla ako na náš ukazuje ten chlap, ktorého som zavrela vonku nejakej gorile.
Buchla som do Aarona, ktorý ich zatiaľ nevidel. Pomaly sa blížili k nám.
Hneď ako si to Aaron všimol ma zobral za ruku a ťahal tam odkiaľ sme prišli.
Oni sa rozbehli za nami. Srdce mi začalo búchať ako o preteky.

________________________
Pokračovanie nabudúce.
***********************

Budem rada ak zanecháte odozvu. Ďakujeem. Majte sa krásne.