Dievča nočnej oblohy

*17*

Zhlboka sa nadýchla.
,, Nič ale k tomu všetko. Neviem proste sa cítim zle. Po tom čo mamka odišla sa všetko zhoršuje. Oco začal piť a chodí neskoro domov. A keď už príde tak len ma začne buzetovať prečo nie je urobené tamto a hento. Kate a George si to všimli tiež a už neviem čo im mám k tomu povedať. A ten chlapec, s ktorým som v tedy išla vonku sa riadne vyfarbil. Povedal mi, že jeho bývalá sa vrátila neviem odkiaľ, a že sa chce dať s ňou zase dokopy. Pritom som si myslela, že by z nás mohlo niečo byť. Do školy musím dobiehať kopú vecí lebo som s nim chodila hore dole a zhoršili sa mi známky. A ja neviem proste nevládzem. Keď plačem tak mi až zviera žalúdok. Len raz som prišla do školy s červenými očami ale potom čo som videla ako sa pre mňa strachuješ tak som sa radšej začala usmievať. A to mi vôbec nepomáha"

,, Och Kimi," silno som ju stisla, ,, prepáč, že som pri tebe nebola je mi to veľmi veeeľmi ľúto. Mam pocit, že som ako najlepšia kamarátka zlyhala."

,, Lu, nie je to tvoja vina nemohla si vedieť čo sa deje a keď si vedela tak si tu pre mňa bola. A si tu aj teraz" jemne sa na mňa usmiala zatiaľ čo poťahovala nosom.

,, Si pre mňa ako sestra ktorú som nikdy nemala" potichu dodala.

Chvíľu sme len tak ležali ale nakoniec som ticho prerušila.

,, Teraz sme v tom spolu a nie neberiem ako odpovedať. A prosím už tu žiletku nechaj tak. Keď sa budeš cítiť zle tak zavolaj a ja tu pre teba budem hocikedy"

,, Ďakujem"

*
Začalo sa stmievať.

,, Asi by som mala ísť domov"

Kim kývla ,, odprevadím ťa"

Cestou som sa stretla aj s Kate a Geogom. Všetko vyzeralo v poriadku ale keď som otvorila vchodové dvere pred domom práve zaparkovalo auto. Z neho vystúpil muž, pre ktorého bolo chodenie zložitejšie ako pre ostatných. Bol to Kimin oco. Byť opitý je jedna vec ale byť opitý za volantom druhá. Vytočilo ma to.
Zazrela som na Kim a ona iba pokrútila hlavou aby som to nechala tak.
Tak som sa zhlboka nadýchla, rozlúčila sa a išla preč. Pán Orio ma síce pozdravil ale ja som okolo neho len prešla.

Celú cestu som rozmýšľala ako by som mohla Kimi pomôcť až mi nakoniec niečo napadlo.
Ten domček pri jazere čo má tam raz práve ona zobrala by bol skvelý na odreagovanie a zobrali by sme tam aj Kate, Georga, Eathan a Aarona.
Problém je v tom, že si veľmi nespomínal ako sa tam dostať takže prekvapenie to nebude.

Po návrate domov som sa najedla, urobila večernú hygienu a hneď som išla spať.

*
Ráno som vstala celá natešená, že dnes poviem Kim môj plán.

*
V škole som už poslušne sedela v lavici a čakala na moju spolusediacu.
Hneď ako prišla som na ňu spustila:

,, Kimi mám nápad. Čo keby sme išli do toho domčeka pri jazere vieš čo si ma tam raz zobrala. A mohli by ísť aj Kate, George, Eathan a Aaron. Bolo by to podľa mňa super a všetci by sme sa zblížili a tam by sme si odpočinuli a... No proste chapeš. Piatok by bol ideálny. " nadšene som to na ňu vyvalila.

,, No... neviem"

,, Ako to, že nevieš myslela som, že sa ti ten nápad bude páčiť"

,, Páči sa mi ale tak neviem ako na to bude reagovať ocko"

,, Jaj" behom sekundy sa mi zmenila nálada z usmievavého slniečka na smutný mráčik. Nechcela som aby si svoj vzťah s otcom ešte viac pokazila tak som o tom už ďalej nehovorila.

Hodiny sa pohybovali rýchlosťou slimáka, ktorý bol na dôchodku. Skoro som od nudy zaspala až kým ma do reality nevtrhol buchod o lavicu. So mnou myklo a pred sebou som mala učiteľovu ruku, pod ktorou bol papier a na ňom veľká červená päťka.
Chémia. Neznášam tento predmet.

,, Keď to takto pôjde ďalej, slečna Moul, tak sa vidíme v letnej škole."

Len som si odfukla a prevrátila som očami.
Ale keď som nad tým začala rozmýšľať tak ma to aj trochu vystrašilo pretože nechcem trčať aj cez prázdniny v škole. Tak som sa hneď po príchode domov zahrabala do učebníc.

________________________
Pokračovanie nabudúce
**********************

Ahojte. Ďakujem vám všetkým za vašu podporu. Veľmi si to vážim.

Majte sa krásne. Mám vás rada 💜.