Darkness Angel ( Randy)✔

Duša Anjela

Pohľad Andyho

Priznávam, nečakal som aby ma Ryan ochránil pred Brooklynom a ostatnými. Myslel som, že myslí len a len na seba, no asi som nemal pravdu. Keď skončila škola, išiel som pomaly domov s tým, že až potom pôjdeme von no Ryan ma hneď zastavil.
,,Kam ideš?"
,,Domov?"
Mierne som sa usmial.
,,Odprevadím ťa a potom zájdeme do Starbucksu keď tak"
,,Nieje to zlý nápad! Som za!"
Zasmial som sa a išli sme pomaly ku mne domov.
,,Tak...čo rád robíš?"
,,No... Celkom hrávam na gitare a ešte sem tam si zaspievam ale nič také to nieje."
,,Máš nádherný hlas. Mal by si s ním niečo robiť."
,,Ako to vieš že mám pekný hlas?"
Ostal som naňho zazerať.
,,Neviem ale určite máš. Moje typovanie je niekedy správné."
Usmial sa na mňa. Ja som sa mierne zasmial a odomkol dom. Dal som si hore tašku a zobral si peniaze zatiaľ čo Ryan mi chodil po dome a pozeral na úplne všetko. Zastavil sa pri rodinnej fotke, kde som bol ja a rodičia.
,,To sú rodičia."
,,Kedy ti prídu domov?"
,,Skôr len mama kedy príde. "
,,Ako to myslíš?"
Opýtal sa ma trošku nechápavo.
,,Ocko zomrel pred 2 rokmi v autonehode. Aspoň.. Podľa polície... Neverím tomu... Vraj skočil druhému auto do cesty ale myslím si, že to nieje pravda. Oco sa vždy sústredil na cestu. Neverím tomu proste."
Ostal som smutne stáť a zamyslel som sa nad tým. Bolo vidno že Ryanovi to prislo trošku ľúto.
,,Prepáč.. Nevedel som.."
,,Nevadí. Nemal si ako. Nikto to nerieši keďže ani nemá kto."
Smutnejšie som sa pousmial a položil fotku späť na môj nočný stolík.
,,Tak poďme."
Zasmial sa Ryan a zobral ma do mesta.

Pohľad Ryana

Ostal som mimo keď som videl tu fotku. Pravda bola taká, že jeho otec nezomrel pri autonehode ale kvôli inému démonovi ktorý bol tiež vyhnaný na Zem. Volá sa Mikey Cobban a je to môj úhlavný nepriateľ. Najradšej by som toho hajzla rotrhal a teraz keď viem že kvôli nemu je Andy bez oca, mám sto chutí ho ešte viac umlátiť a hodiť ho do pekla, kde mu vyrobím jeho vlastné dvere utrpenia. Neviem prečo som tak naštvaný kvôli tomu... To isté sa mi stalo aj ráno keď som videl ako ho chalani strašili.....

Hm... Ryan... Čo to kurva rozprávaš?
SA SPAMÄTAJ UŽ! TOTO JE TVOJA OBÄŤ NIE KAMARÁT KURVA.

Keď sme došli na miesto, Andy si dal nejakú studenú kávu či jakú Máriu. Ja som si dal prvé čo som uvidel a ďalej som sa s tým nesral. Začali sme sa prechádzať po parku a rozprávať, skoro o všetkom. Keď sa s ním zblížiš, nieje až tak uzavretý v sebe. Dokáže byť aj komediant.
,, Zajtra máš niečo na pláne?"
Opýtal som sa ho.
,,Eh.. No... Áno.."
,,A čo?"
,,Neviem... Niečo si nájdem vždy."
,,Stále sa mi chceš vyhýbať?"
,,Ešte ti neverím... Viem aký si v škole Ryan. Ty to možno nevnímaš, ale každý ťa vidí v tejto škole... A nie jednemu prídeš ako totálny sukničkár.."
,,A tebe tak prídem?"
Opýtal som sa vážne.
,,Nedokážem si ešte urobiť na teba názor.. Prepáč"
Pozrel na mňa a kráčal pomaly domov.

Celkom som mal naňho aj nervy. Je tak náročny! Nedokážem sa hrať dlho na niečo, čím niesom! Mal by sa ma báť a utekať predomnou keďže som syn kráľa pekla!

Začal som tak uvažovať nad svojimi myšlienkami a rozhodol ho trochu vystrašiť ale v iný spôsob. Oči mi sčerňali a rozprestel som kríkla ktoré mám schované hlboko pod kožou.

Pohľad Andyho

Pomaly som išiel domov a uvažoval nad tým čo som povedal. Ryan možno není až taký zlý. Chce byť len stred pozornosti tak sa v škole chová ako debil ale v reálnom živote môže byť v pohode...

Odrazu som počul za sebou kroky. Hneď som sa otočil a pozeral okolo, nikto tam nebol. Povedal som si že sa mi to určite len zdálo a tak som išiel ďalej. Po pár sekundách som videl na ceste nejaký tieň postavy ktorá lietala nado mnou. Začal som stresovať a rozbehol som sa domov. Hneď ako som tam vbehol, zavrel som sa a písal mame kedy príde, no čakala ma dosť nepríjemna správa od nej. Písala že musí vycestovať do Ameriky aspoň na týždeň pokiaľ nie dva že budem sa musieť o seba postarať sám... Fakt super. To mi trebalo! Hneď sa cítim lepšie!

Po asi 10 minutach myslenia čo som videl som sa rozhodol ísť spať. Chvíľku som si ešte hral na gitare ale potom som konečne zaspal, no nie úplne tvrdo. Bál som sa trochu no ešte som nemal sa právo tak báť ako teraz.
Po hodine spania som počul zvuk ako niekto chodí po izbe. Začal som sa triasť od strachu. Všetko v mojom tele mi hovorilo aby som oči neotváral, no aj tak som ich otvoril. Odrazu tam nič nebolo, len prievam v okne keďže bolo otvorené. Nechápal som to... Nechápal som čo sa mi práve stalo. Začal som rozmýšľať či v tej káve nebolo niečo premiešané alebo niečo. Aspoň 20 minút som to riešil, kým som nezaspal od únavy.

Pohľad Ryana

Andyho som si trochu postrašil po ceste domov aby som mu dal príučku že so mnou sa nehrá a potom ešte na chvíľu zavítal do jeho izby sa pozrieť ako spí. Bolo mi jasné že sa bál no skoro som sa zľakol ja, keď sa zobudil. Hneď som zmizol z izby a sledoval ho zo strechy. Nechápal čo sa stalo. Zrejme počul moje kroky. Kým som tak pozeral ako sa obzerá, napadlo mi že by som už mohol ísť domov. Hneď ako som sa dostal do domu, už má čakal zástup Brooklyna a ostatných.
,,Tak ako si si poradil?"
,,Jeblo. Stále ma pochybnosti."
Zavrčal som.
,,Vystrašme ho vyhrožnymi listmi s tým, že sem tam sa mu ukáže nejaký démon v tme."
Zasmial sa Jack.
,,To nieje zlý nápad."
Usmial som sa. Mohol som ho "brániť" pred tými "monštrami" ktoré ho chceli zabiť. Potom by mi uveril a mohol byť som ho kludne zabiť aj ja.
,,Niekedy vaše nápady milujem."
Pochválil som ich a išiel si ľahnúť do postele. Chvíľu som myslel na to, ako zajtra Blondieho môžem presvedčiť aby ma pustil k sebe domov alebo niečo také no potom som zapadol do hlbokého snu. No mal som pocit, že to sen nebol.

Objavil som sa v pekle pri otcovi ktorý sedel na tróne.
,,Vitaj Ryan."
,,Fotrik zlatý, od kedy sa so mnou chceš baviť v snoch?"
,,Už si medzi smrteľníkmi rok a mán pocit že je tu nejako ticho."
,,Tak ma zober späť k vám."
,,Ešte si si to nezaslúžil!"
,,A čo po mne kurva chceš?!"
,,V meste  kde si sa zabýval je smrteľník ktorý ma v sebe dobro z anjela. Pokiaľ ho nájdeš a zabiješ, budeš sa môcť vrátiť domov."
,,To nebude ťažké."
,,Je tvoja jediná šanca. Pokiaľ ho nenájdeš prvý alebo ho nezabiješ a zomrie rukou iného démona, ty sa už tak skoro nedostaneš do pekla a za teba tu skončí iný démon ktorý bude mať väčší potenciál ako ty."
,,Dávaj si pozor na slova otec! Ja som jediný zo všetkých démonov ktorý tu sú najviac bezcitný a tá najväčšia mora ľudstva!"
,,Tak ma o tom presvedč Ryan."
Usmial sa na mňa a odrazu som sa zobudil.

Bolo ráno a ja som pozrel všade okolo seba.
,,Nájdem ho a zabijem! Budem najväčší démon ktorému táto Zem patrí a žiadny foter mi nebude hovoriť aký som neschopný!"
Zvrieskol som a rozbil od nervov zrkadlo. Je mi jedno kto je ten smeteľník. Dieťa, žena, muž, chlapec či dievča. Zabijem ho.