Darkness Angel ( Randy)✔

pravda o otcovi

Pohľad Andyho

Ráno na druhý deň som sa zobudil doma a vedľa mňa Ryana.
,, Ako sme sa sem dostali?"
Potichu som sa opýtal.
,, Večer keď si mi zaspal na Big Bene, zobral som ťa a doniesol domov."
,, A mama?! Ako jej vysvetlím, že si tu? "
,, Nebol som tu celú noc. Prišiel som ťa pozrieť až teraz."
Pozrel sa na mňa pokojne ako vyšilujem.
,, Ale-Ale..."
Ostal som stáť bez argumentov. Nemal som čo na to múdre povedať. V tej chvíli som počul hlas z dola.
,, Andy?! Už si hore?!"
Skeíkla mamka z dola a už som počul ako ide hore.
,, Schovaj sa alebo niečo."
,, Nemôže nás vidieť?"
,, Nepotrebujem, aby si si myslela, že sme spolu."
,, Prečo? Boli by sme sexy párik."
Žmurkol na mňa Rye. Ja som naňho len zazrel a vyhodil ku oknu.
,, Vyleť z tade."
,, To,že mám krídla zo mňa nerobí holuba!"
,, Ryan! "
Už som bol podraždený. Hneď ako sme počuli otvorať dvere, Rye skočil dole rýchlosťou svetla.
,, Andy,hálo? Odpovedaj."
Pozrela na mňa nechápavo mama.
,, Prepáč. Teraz som vstal, ešte nevnímam"
Nevinne som sa usmial.
,, Vyzeralo to, ako keby si sa s niekým bavil."
,, To sa ti len zdálo."
,, Ako to, že som ťa včera nepočula vychádzať do domu?"
,, To bude možno tým že som vletel oknom.. -"
,, Čo? -"
,, -Nič asi si nedávala až taký pozor. Včera som sa vrátil asi tak o jednej -druhej ráno."
Odpovedal som na jej otázku.
,, A vysvetlíš mi, prečo si nebol v škole?"
,, Ako to vieš?! "
,, Logicky, učitelia vedia písať Andrew."
Naštvane na mňa pozrela.
,, Prepáč... Musel som niečo vyriešiť, tak som sa ulial... Viem, že to nebolo rozumné.."
,, To nebolo Andy. Už to neurobíš dúfam! "
,, Neurobim... "
,, Dobre! Ale aj tak prejstotu máš zaracha. Nikde dneska nejdeš."
,, Ale veď dneska je vonku krásne."
,, Netrebalo sa ulievať a ísť poza školu."
Pozrela na mňa mamka. Ja som si len povzdychol . Najedol som sa a išiel do izby.
,, Dobre ti dala vyžrať."
Zasmial sa Ryan , ležiaci na postely.
,, To, že viem, kto si neznamená, že mi môžeš liezť do izby kedy sa ti za chce. "
,, Ale Blondie! Čo sa ti stalo s náladou?"
,, Dobre to vieš. Mám zaracha."
,, No a? "
,, No a? Nemôžem nikde ísť."
,, Ale noták. Stačí povedať a môžem ju zhipnotizovať aby -"
,, Rye nie! Je to moja matka! Nebudeš sa hrať s jej mysľou! To už radšej predsedím celý deň doma! "
,, Karanténa toto... "
,, Prežijem. Žiadné hranie s mysľou nebude."
Pozrel som naňho. V tej chvíli som všimol ako mi do ona vletel Brooklyn so Sonnym.
,, A ty si normálny?! "
,, Viac vás tu vletieť nemôže.. "
Povzdychol som si.
,, Ahoj Bronny."
Usmial som sa.
,, Bronny? Čo trepeš? "
,, Jacklyn je krajšie."
Vošiel cez dvere od izby Jack.
,, Jak to,že ťa nevidela moja mama?! "
,, Uspal som ju."
,, ČO?! "
,, Kľud Ježiš Mária! Len spí. "
Zazrel na mňa divne. Rye sa postavil z postele a divne na nich pozrel.
,, O čo ide? "
,, O to, že keď už Andy chce byť samovrah, tak aspoň nech o tom vieme! "
,, Čože som? "
,, Počkal si si kým pôjdeme do školy aby si zobral Beaumonta! Vieš čo si riskoval?! "
,, Jediné čo vás teraz štve je nie to, že by som zomrel aké to, že by ste ma nezabili vy a dostali by ste sa domov."
,, Ten chlapec má 600IQ."
Pozrel na mňa Jack.
,, Nič som mu nespravil! Nahovoril ma aby som sa ovládol a najedol som sa. Kedy nie jeho tak tam trpím do teraz!"
Zazrel na nich Rye. Všetci traja stíchli a začali uvažovať.
,, Aj tak to bol zlý napad."
Zahundral Brooklyn a obzrel si ma spoločne s Ryanom.
,, Pokiaľ to je všetko, čo ste mi chceli povedať tak sa majte."
Zamával im Rye a začal ich tlačiť ku oknu.
,, Hej! Stoj! A moja mama?! "
,, Choď dole a luskni."
,, Čo? "
,, Keď lustkneš tak sa zobudí."
Prekrútil očami Jack a odleteli. Ja som išiel pomaly dole.
,, Hej,Andy čakaj! "
Zadržal ma Rye.
,, Počúvam? "
,, Čo keby si ju nechal tak s tým, že by si ju odčaroval za chvíľu? "
,, Je to moja mama."
,, Ale tak budeme sedieť zbytočne doma. "
,, Ja budem sedieť."
,, A ja s tebou lebo nič lepšie okrem otravovania ťa nemám na práci."
Znudene povedal.
,, Nechcem byť nespravodliví voči mamke.."
,, Noták Andy. Len raz."
Začal ma prosiť Rye. Povzdychol som si a kývol na súhlas.
,, Ale len na hodinu."
Upozornil som ho na čas kedy sa mám vrátiť domov. Najprv nechcel ísť len na hodinu ale nakoniec súhlasil. Vyšli sme si vonku do lesa. Mal som divný pocit.
,, Stalo sa niečo? "
,, Mám divné pocity z toho miesta."
,, Čo?"
,, Je to súčasť vymazanej spomienky. Preladol ťa démon a chcel zabiť Andy. "
,, Prečo? Kto to bol? "
,, Chcel sa dostať do pekla a je to osoba ktorú poznáš... "
Pozrel sa na mňa Rye. Začal som uvažovať kto by to mohol byť. Hneď som si spomenul na Mikeyho, ako sa záhadne dostal do môjho domu a hovoril o Ryanovi ktorý niečo pozmenil.
,, Mikey Cobban? "
,, Bingo."
,, Ale veď.. Nepovedal by som,že práve on by bol démon."
,, Je to môj úhlavný nepriateľ... Si jeho cieľ z oboch strán... Chce sa mi pomstiť tak, že mi zoberie niečo, na čom mi strašne záleží... A chce sa dostať do pekla na trón. A všetko súvisí s tebou. Si vstupenka do večného raju démonov ktorý o to prišli Blondie."
Smutne povedal. Ja som stíchol a pozrel na zem.
,, Verím, že mi nič pri tebe nehrozí Rye."
,, Nehrozí, budem robiť všetko preto, aby sa ťa nikto ani nedotkol. Prisahám, že ti nikto nevytrhne ani vlások."
Prisahal mi, že ma ochráni pred démonmi. Trošku som sa pousmial. Veril som mu.
,, Aaaa.....Aké to je byť démonom?"
,, Ako to myslíš? "
,, Dokáže ťa niečo zraniť? Alebo bolí ťa, keď ťa napríklad reznem? "
,, Som nesmrteľný. Zabiť ma dokážeš len dýkou ktorá je prekliatá. Pokiaľ ide o bolesť tak ju necítim tak, ako vy. Keď má niekto rezne, je to akoby má niekto jemne udrel. Nič necítim."
,, Aaaa svätená voda? "
,, Nečítaj hlúposti na Google Blodnie! Ani to mi nič nedokáže urobiť. Je to len voda. K tomu, ešte som nevidel démona, ktorý by išiel do kostola doprovoľne."
Zasmial sa.
,, A kde nájdem tu dýku? "
,, Chceš ma zabiť? "
,, Nie, ale hodí sa mi. "
Robil som si srandu.
,, Rád by som ti ju dal ale problém je ten, že aj keby ju dostaneš, stále si človek s krvou anjela. Dýka ti dokáže ukázať tie najtemnejšie spomienky a dokáže ťa ovládnuť či posadnúť. Od teba by som to držal ďalej."
Oboznámil ma s rizikom ktoré by ma čakalo keby, že sa rozhodnem nájsť dýku. Stíchol som a len naňho pozrel.
,, Rozmyslel som si to. Stačíš mi ty."
Nevinne som sa usmial a Rye sa len zasmial. Pomaly sme sa vraciali domov.
,, Počkám ťa v izbe."
,, Nie Rye, zvládnem doma byť sám. Strávim čas s mamkou dobre? "
Zastavil som ho keď chceš vyletieť hore. On sa na mňa ale nechápavo pozrel a potom pokrýval na súhlas hlavou.
,, Keď naliehaš.. Ale pamätaj, keď sa niečo stane, volaj mi hneď."
,, Neboj, budem."
Pousmial som sa naňho. Obaja sme sa na seba zapozerali a nevedeli zo seba strhnúť zrak. Mal tak nádherné hnedé oči. Ťahalo ma to tak strašne k nemu ale bál som sa trochu. Zrak som strhol a pozrel na zem.
,, Tak... Ja idem."
Usmial som sa a zamával.
,,Pápa."
Odmával mi a pomaly išiel preč. Ja som otvoril dvere, išiel ku schodom a luskol. Mamka sa hneď pohla a pozrela okolo.
,, Čo sa stalo? "
,, Nič mami? Volala si ma dole tak som tu."
Zahral som divadlo a pozrel na mamu.
,, Fakt? Neviem čo som chcela od teba... Tak či tak, idem na nákupy. Chceš niečo? "
,, Nie,ďakujem"
Milo som sa usmial a dal jej lístok, ktorý si písala aby v obchode nič nezabudla kúpiť.
,, Ďakujem miláčik. Nič nerobi kým budem preč."
Zavarovala a pripimenula mi včerajšie okno za ktoré bola fakt naštvaná.
,, Neboj mami."
Zasmial som sa a odporevdil ju ku dverám. Hneď ako odišla,išiel som do izby a začal hrať na gitare. Čas mi takto rýchlo letel. Pomaly už bola tma a mamka nikde. Písal som kde je no ona mi poslala veľkej rady v obchode. Toto  bude aspoň ešte na hodinu. Po chvíli som započul zvuky z dola. Bolo mi jasné, že zase mám niekoho v dome... Ako sa tu vždy vedia tak bez problémov dostať?!