Darkness Angel ( Randy)✔

Vymazané spomienky

Pohľad Ryan

Už dva dni sledujem Andyho a dávam naňho pozor z diaľky. Vyhýba sa mi a robí sa že ma nevidí. Štve ma to a viem že sa mu musím prihovoriť.

Dneska ráno keď sme išli do školy, nenápadne som ho sledoval aby sa mu nič nestalo keďže Mikey chodí do školy s nami. Našťastie dneska v škole nebol. Andy mu asi poriadne vrazil s tým drevom že dnes neprišiel do školy. Bodal by mu vtedy ti hlavu urval s tým drevom. Celý čas som cez hodiny pozeral na Andyho ktorý sa sem tam tiež na mňa pozrel no hneď sa obzrel preč. Strašne ma štvalo že sa snaží na mňa ne pozerať.
-Neboj Blondie. Nedokážeš sa odomňa otrhnúť. -
Usmial som sa mierne keďže som vedel čo ku mne cíti. Aspoň cítil pred vymazaním spomienok. Teraz to bude trochu ťažké.

Keď zazvonilo na prestávku,videl som že sa vybral do knižnice no ja som sa za ním čo najrýchlejšie vybral.
,, Andy počkaj."
,, Čo chceš?"
Naštvane na mňa pozrel.
,, Ja viem že som to prehnal. Chcem ti to vysvetliť-"
,, Podľa teba to nepochopím."
,, Lebo nepochopíš ale za pokus to stojí."
Chitil som ho za ruku a otočil k sebe keď už bol na obchode. On sa na mňa pozrel pohľadom, či to myslím vážne.
,, Prosím... Poviem ti z kade som, kde mam rodinu a prečo bývam s kamaratmi ale aj prečo som taký aký som a prečo nenávidím Mikeyho."
Objasnil som mu čo presne mu chcem povedať.
,, Tak hovor."
,, Tu nie. Máš dnes čas niekde zájsť?"
,, No-"
,, -Výhovorky neskúšaj na mňa lebo obaja vieme že na mňa nezaberajú."
,, Nechaj ma dopovedať moju vetu Beaumont. No mal som na pláne popratať barák ale keď už naliehaš tak si na teba urobím čas."
Dokoncil vetu a ja som sa usmial.
,, Ďakujem. "
,, Vieš kde bývam tak potom príď po mňa."
,, A kedy?"
,, Mne je to jedno."
Povedal a išiel do knižnice. Cítil som že keď odchádzal tak sa mierne usmial tak, aby som to nevidel. Ja som sa malinko zasmial a počkal na koniec školy.
,, Tak kde dnes ideme?"
,, Do baru si trochu užiť nie?"
Zasmial sa Jack s Brooklynom.
,,Nemám s tým problém! A ty Rye?"
,, Ja nejdem. Mám už niečo naplánované."
Pozrel som na Sonnyho.
,, Zas ideš ku Fovvsovi?"
,, Idem mu to objasniť."
,, Čo?! Kým sme?!"
,, Nie ty idiot. Mám pripravenú story o celom mojom živote."
,, Tak to chcem počuť."
Zasmial sa Jack.
,, V mojom šufliku doma nájdeš papier kde to mám celé napísané."
,, To bude sranda."
Usmial sa Brooklyn.
,, Veľa šťastia Ryan."
Zasmial sa Sonny a išli domov. Ja som sa mierne usmial a išiel pomaly ku domu Andyho kde som mu zazvonil. On hneď otvoril.
,, Tak skoro?"
,, Nemá zmysel čakať nie?"
Usmial som sa naňho a on mi úsmev  oplatil.  Zobral kľúče od domu a išiel so mnou do mesta do nejakej kaviarne kde sme si dali drink.
,, Tak hovor."
,, Nechceš ešte pokecať o nás?"
,, Hovor Beaumont."
Prerušil ma a chcel všetko počuť.
,, Heh... Takže.. Keď som bol malý, býval som s otcom keďže mama zomrela keď som mal 5 rokov v Bristole ako každý. Mal som 4 najlepších kamaratov. Brook, Sonny, Jack a Mikey. No jeden z nich bol výnimočný. Mikey bol ako ja. Vždy sme si úžasne rozumeli a robili všetko spolu. No najväčší problém nastal keď otec nás oboch začal považovať za svojich synov a dokonca Mikeyho bral ako toho lepšieho. Vždy mi hovoril nech som ako Mikey a tak ďalej. Reprezentoval ho nástupca trónu našej rodiny, čo som mal byť ja. Mikeymu sa to zapáčilo a už ani nepozeral aké to je pre mňa. Rozhádali sme sa a začali nenávidieť. No raz sa chitil do mojej pasce ktorá ho mala eliminovať a otec ho vyhnal s dediny kde  sme bývali s tým že už sa nemôže vrátiť. Ja s Brooklynom, Sonnym a Jackom sme ostali dobrý kamoši no podarilo sa nám zlamať príkaz otca a tak sme odišli aj my preč tu do Londýna. Preto ja a Brooklynom so spolom bývame pod jedným barákom. Mikey sa tu vrátil naschvál aby mi to vrátil a tak ma terrorizuje a snaží sa všetko zničiť. Pokiaľ ide o otca, nikdy vo mne nevidel dobrého syna. Mohol som sa snažiť byť taký, aký om chcel aby som bol, no nikdy som nebol dostatočne podľa jeho predstav."
Povedal celú moju životnú story v dobrej ľudskej podobe. Snáď mu nebudem hovoriť že ocko Lucifer ma poslal na Zem kvôli tomu že som bol až moc veľký frajer a podarilo sa mi otvoriť dvere jednej duši ktorá ušla na Zem a pravdu o tom že Mikey ostal vyhodený  kvôli tomu že sme otvorili ešte jedné dvere a zhodili do na Mikeyho alebo že som mával sex s dušami ktoré mali trpieť tak som ich využíval a šluboval že ich pustím. Do dnes som to nesplnil... Oh áno, som taká sviňa.
,,To je mi ľúto... Nevedel som že máš tak ťažký život."
,,Nemal si ako."
,,Prečo to tajíš?"
,,Pokiaľ odhalíš pred ľuďmi tvoju slabú stránku... Zničia ťa. Je lepšie byť tvrdý a neukazovať čoho sa bojíš."
Pozrel som sa naňho. Vedel som o čom hovorím keďže som to urobil.... Andy je moja slabá stránka ktorú kto koľvek môže využiť aby ma zlomil.
,,Po celom svete mám milión nepriateľov ktorý ma budú chcieť zničiť tak, že sa budú motať medzi mojich blízkych...prosím, keď ti niekedy poviem aby si sa od niekoho držal ďalej, mám dôvod."
,, Ale pri tebe sa nedá povedať kedy to myslíš tak, že mi niečo hrozí alebo že závidíš. Ty všetko berieš vážne."
,,Neberiem, ale viem, čo patrí mne a nikomu inému."
,,Aha? Takže je patrím len a len tebe?"
,,Uhádol si Blondie. Nikto sa ťa nedotkne kým som tu ja."
Usmial som sa naňho a napil z jeho poháru.
,,A čo keď ti začnem utekať?"
Provokoval malý a krásny blonďáčik.
,,Tak ťa chitim a zviažem ťa tak, aby si bol len pri mne. A neutečieš keďže ja ťa chitím bez problémov."
,,Som rýchli."
,,Ale ja som nadprirodzene rýchly Blondie."
Usmial som sa naňho.
,,Stavíme sa?"
Súperivo sa na mňa usmial.
,, Tak poď."
Zasmial som sa a vybehli sme vonku s tým že na jar som dal stovku.
,,Ostatné si nechaj kráska."
Žmurkol som na barmanku a bežal za Andym. Obaja sme vybehli na lúku za mesto a rozbehli pred seba. Priznávam, bol rýchly a veľkom dosť ale na mňa nemal. Využil som svojej rýchlosti a pridal si do kroku s tým že som naňho potom spadol a zhodil vysokej trávy. Obaja sme sa začali smiať.
,,Urobil si to naschvál!"
,,To nieje pravda! Skočil si mi do cesty je som bežal."
,,Jasné! Toto ti spočítam!"
Zasmial sa a mierne ma buchol do ramena. Aj tak by ma to nezabolelo, takže som len zahral že mám nejaké emócie alebo niečo.
,,Hej! Nemláť ma!"
,, Lebo ma zmlátiš ty?"
,, To by som neurobil."
Usmial som sa a zo srandy vyliezol na neho keďže som mu to chcel vrátiť , ale vždy sa bránil. V tej chvíli sme sa obaja na seba zapozerali. Chcel som a mal som chuť ho pobozkať a vrhnúť sa naňho, no spomenul som si čo sa stalo naposledy a ako to dopadlo. Druhý krát mu to vymazať nesmiem. Andy sa ku mne naklonil s tým že videl že to chcem.
,, Nie...vstávaj.."
Obrátil som zrak pred seba a postavil.