I love my brother

Ch 4

Derek's pov:
Sedel som na sedačke v obývačke spolu so Sel a pozerali sme Monte Carlo. Áno, moja priateľka selena Goméz je práve teraz na našej obrazovke. Vduchhu som sa zasmial a ešte viacej si ju ku sebe pritiahol. "Miláčik, prepáč že vás vyrušujem, ale Derek neprišiel už Justin?" Vošla mama do obývačky.

"Nie mami, nedošiel." Odvetil som a ďalej sa nezaujímal. Znovu sa určite niekde prechádza a ľutuje sám seba.

Mama chcela niečo povedať, keď jej zazvonil telefón: "prosím?"... "Áno?"...."panebože.. A-ano hneď s-som tam." Strhol som ku nej pohľad a pýtal sa očami čo sa stalo.

Telefón položila na stôl a silno sa rozplakala. "Pattie, čo sa stalo?" Selena ku nej hneď pribehla a objala.

"J-justin je v nemocnici. V-vraj ho n-niekto zbil keď bol v o-obchode." V momente som sa postavil. "M-máme ísť do nemocnice." Selena pomohla mame do chodby a všetci sme sa obliekli.

Pattie's pov:
Moje zlatíčko je v nemocnici. Bože, kto mu to mohol spraviť?

Vystúpili sme pred nemocnicou a Derek zamkol auto. Vošli ame dnu a pribehla som na recepciu. "Prišli sme za Justinom Bieberom." Žena za pultom prikývla a začala ťukať do notebooku.

"Druhé poschodie, izba číslo 222. Počkajte tam a vášho syna vám tam privezú. Teraz je na vyšetreniach." Prikývla som a podišla ku výťahu. Vošli sme spoločne dnu a hneď som si spomenula na Justina a jeho klaustrofóbiu. Zosmutnela som a čakala, kým výťah zastaví.

Prišli sme na izbu 222 a sadli sme si na kreslá čo tam boli. Selena si sadla na Dereka. Vǎetci sme boli ticho. Nikto nič neprehovoril. Zrazu sa otvorili dvere na izbe a dnu vsunuli Justina na lôžku a za ním vošli asi traja doktori a sestrička. Môj synáčik mal na hlave obväz a mal zatvorené oči. Na ruke mal napichnutú infúziu. Hneď mi vybehli slzy.

"Paní Bieberová, môžete na chvíľočku peosím?" Jeden z doktorov, asi ten hlavný, si ma zavolal na chodbu. Vyšla som von z izby a sadla si na stoličku ku doktorovi.

"Čo je s ním? Čo mu je? Bude v poriadku?" Vychŕlila som na neho veľa otázok a netrpezlivo čakala.

"Paní Bieberová, ukľúdnite sa. Váš syn, Justin, má zlomené rebro a silno narazenú ruku. No s hlavou je to horšie. Dostal silné krvácanie do mozgu a nie je úplne jasné, či si bude všetko pamätať. Je ru možná stráta pamäte." So slzami som prikývla. "Držím palce, keby čokoľvek, tak som na koci chodby v ambulancií. Justin je teraz v umelom spánku. Mal by sa čo chvíľa prebrať." Doktor sa postavil a odišiel. Hneď z izby vyšli aj ostatní a tiež odišli.

Vošla som do jeho izby a zbadala ho nehybne ležať na posteli a Derek so Selenou vedľa postele. "Ako je na tom?" Spýtal sa ma Derek. Konečne sa zaujíma o svojho brata!

"Má zlomené rebro, narazenú ruku a dostal krvácanie do mozgu. Nevedia či si nás a ostatné veci bude pamätať." Prisunula som si stoličku ku jeho posteli a chytila ho za ruku, na ktorej mal infúziu. "Zlatíčko moje." Zašepkala som a pobozkala mu ruku.

"Bude v poriadku mami, neboj." Usmial sa na mňa Derek.

Započula som klopanie a následne dnu vošla paní asi v mojom veku. "Prepáčte, že ruším, ale volám sa Rebecca Stylová. To ja som zavolala sanitku pre vášho syna a chcela som vám povedať, kto mu to spravil." Očami som jej naznačila aby pokračovala. "Bol to chlapec asi okolo 18 rokov. Začal na neho kričať a nadávať na nejakého chlapca, ktorý ho nahneval a začal ho biť. Váš syn mu z posledných sík zakričal aby nenadával jeho bratovi a následne omdlel. Hneď som ku nim pribehla spolu s manželom. Ten od neho odtiahol toho chlapca a ja som zavolala sanitku. Je mi to ľúto čo sa stalo, ale chcela som aby ste vedeli kto mu to spravil." Pozerala som na ňi neveriacky. Svojho brata si zastal aj keď bol v bolestiach a mohol keičať o pomoc... Pozrela som na Dereka. Ten mal sklonenú hlavu a hral sa s prstami. Následne sa prudko postavil a vyšiel z izby. Selena sa ospravdlňujúco na nás pozrela a vyšla hneď za ním.

"Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste mu pomohli." Postavila som sa a ženu objala.

"Nemáte vôbec začo." Usmiala sa a pohladila mi chrbát.

Och je to otrasné... :/