I love my brother

Ch 5

Tma. Som mŕtvy? Možno. Alebo som len slepý? Aj to je možné. Cítil som ako ma niekto deží za ruku a šepká. Tak nie som mŕtvy. Ostavá už asi iba možnosť, že som slepý. Počkať. Mám vôbec otvorené oči? No jasné! Nemám! Preto tá tma. Bože, ja som tupec. Otvoril som oči a hneď ma zasiahlo silné ostré svetlo. Oh Bože, vypnite niekto to slnko!!

"Zlatíčko?" Započul som hlas mojej mami. "Zlatíčko počuješ ma?"

"Áno mami, počujem."zachrapčal som a zbovo skúsil otvoriť oči. "Nemohla by si prosím zhasnúť?"

"Samozrejme." Postavila sa a prešla ku vypínaču pri dverách. Izbu náhle oblahla tma. Zasvietil som malú stolovú lampičku pri mojej hlave. "Ako sa cítiš?" Znovu mi chytila ruku a hladila chrbát dlane.

"Celkom dobre. Len ma bolí brucho." Prikývla a pobozkala mi ruku

"Pôjdem zavolať doktora." Postavila sa a odišla z izby.

Prečo som sa prebudil? Prečo mi zavolali sanitku? Mohol som mať po všetkom a už nebyť ten problém v našej rodine. Všetci mohli byť šťasní a nemať so mnou problémy.

Dvere od izby sa otvorili a dnu vošiel Derek spolu so Selenou. Obaja si sadli ku mojej posteli a len ma v tichosti sledovali. Začal som byť nervózny. Nič nehovorili, len ma sledovali. Keď už Derek otváral ústa, že niečo povie, dnu vošiel doktor spolu s mamou.

"Pán Bieber, ako sa cítite?" Usmial sa na mňa doktor a zobral si do rúk moju kartu.

"C-celkom dobre." Povedal som so zachrípnutým hlasom.

"Pamatáte si, čo presne sa stalo včera?" Pokrútil som hlavou. "A pamätáte si týchto ľudí?"tentokrát som prikývol. "Takže máte len slabý otras mozgu." Zamrmlal si a zapísal niečo do tej karty. "Bolí vás niečo?"

"Rebrá."

"Dobre. Za chvíľku príde sestrička a dá vám tabletky proti bolesti. Ak by sa čokoľvek dialo buď to povedzte vašej rodine, alebo stlačíte tamto tlačítko pri posteli." Prikývol som. "Dobre, držím palce." Usmial sa a odišiel.

"Justin, vieš kto ti to spravil? Pamätáš si aspoň kto to bol?" Spýtala sa ma mama. Prikývol som. "Kto?"

"Chalan z našej školy, čo ma šikanuje. Volá sa Zack, ale nepamätám si jeho druhé meno." Pokrútil som hlavou.

"To je v poriadku zlatíčko. Teraz si oddýchni. My prídeme neskôr." Usmiala sa na mňa mama a pobozkala ma na čelo.

A to bolo poslednýkrát čo som ju videl.

Nobody's pov
Všetci si všímali iba zasiahnuté miesta, no nikto si nevšimol, že Justin má už 3 roky choré srdce. Ani on sám. Jeho srdce nezvládlo toľko nátlaku. V noci o 3:50 mu srdce zlihalo a on odišiel z tohoto sveta..