Soul Mate✔️

Mia sa "našla"

No to som ešte nevedela ako som sa mýlila.....

Popri Tom ako som sa rozprávala s Amy sa zobudil Jack. Keď som práve nad niečím rozmýšľala všimla som si ako sa na mňa pozerá. V jeho očiach sa vymieňali rôzne pocity. Videla som v nich smútok no ten hneď na to vystriedal pocit šťastia a prekvapenia.

Veď povedzme si komu by neprišlo divné keby ste videli človeka, ktorý nad niečím premýšľa a tvári sa tak zamyslene plus ste ho nevideli a hľadali celú noc a on je zrazu rovno pred vami.

No späť do reality.

Prišlo mi divné, že si len tak pozeráme do očí. Mala som pocit ako keby sa jeho oči vpíjali do tých mojich, ako keby mi videl až do duše. Po chvíli mi to začalo byť nepríjemné. Preto som radšej hneď odvrátila zrak a keďže som videla,že nevie ako rozbehnúť konverzáciu tak som začala.

"Taaaak. Čo tu robíš?"

"Ja čo tu robím? To ísť by som sa mohol spýtať aj ja teba."

"Mohol no ja som sa pýtala prvá."

"Nooo. Keďže si sa včera nevrátila do "chatky" naspäť tak som sa rozhodol, že ťa pôjdem hľadať. No nevyzeráš, ze by sa ti dačo stalo. A teraz ty. Čo si tu robila ty?"

"Nooo..."

Chcela som mu odpovedať po pravde veď predsalen je aj on vkodlak ale predsa vy by ste neboli trošku vykoľajený keby vám niekto povedal. Nooo.... vieš... Večer som sa zobudila na to , že ma niečo ťahá k lesu a neodolala som tak som išla, no tam ma chytili kŕče z čoho som sa zrazu stala vlkolakom a cítila som úžasnú vôňu tak som došla do chatky kde som si ľahla no nespala som a ty si prišiel, zobral ma a odniesol do lesa kde som sa dnes ráno zobudila no už som bola človek. Nevyznelo by to práve najlepšie tak som sa rozhodla pre polovičnú pravdu.

"V noci som sa zobudila a bolo mi teplo tak som sa rozhodla ísť na takú krátku prechádzku lesom no unavila ma tak som si tam chvíľu pospala a zrazu bolo ráno a počula som ťa kričať, tak som išla za tvojim hlasom."

"Zaujímavé."

Videla som na ňom, že chcel vedieť aj podrobnosti a detaily tak som rýchlo zmenila tému.

"Čo keby sme išli už späť do chatky? Už som hladná."

"Tak poďme. Už som aj ja."

Celú cestu až do chatky sme kráčali v tichosti. Videla som, že nad niečím premýšľa a nechce začínať konverzáciu tak som to akceptovala a aj ja som bola myšlienkami niekde inde.

V chatke bolo ešte nejaké jedlo tak sme si urobili len nejaké obložené chlebíčky. Nebolo toho síce veľa ale bolo toho dosť na to aby sme vydržali až do obeda.

Keď sme dojedli tak som sa Jackovi poďakovala za to, že som u neho mohla prespať a že už sa poberiem preč. No on ma zastavil svojimi slovami.....

Novaaaaa kapitolaaaaa.
Dnes publikujem už druhú. Dúfam, že sa páčila a vidíme sa pri ďalšej.

MiniJanaRad 🔐