Soul Mate✔️

Mia?

No bol tam aj niekto kto tam byť nemal....

A tým niekým nebol nik iný ako Mia. Ja tomu nechápem. Veď predsa keď som odchádzal z izby ešte stále tam bola a ležala. Bez pohnutia.

Nechápem ako sa tu dostala. A Henry? Ten nad jej telom len stál a znova bol primrznutý. Ja už ničomu nechápem.

Ale jedno viem. Stalo sa tu niečo o čom budem chcieť vedieť.

Zobral som Miu na ruky a odviedol ju naspäť do izby. Po tele mala zarezané malé kúsky skla.

Pomaly som ju položil na posteľ a začal jej vyťahovať kúsky skla.

Niektoré boli väčšie ako ostatné a mal som pocit, že sa občas aj mykla. Nechcel som jej spôsobovať bolesť ale nemohol som jej to tam nechať nech sa to zapáli. Potom by ju to bolelo dvojnásobne.

Už som jej doošetroval rany a trebalo ju prezliecť, pretože celé jej oblečenie bolo od skla a boli po ňom aj škrabance. Tak som zo svojej skrine vybral nejaké moje tričko a šortky. Jej tričko som jej dal dole a prekvapivo tam už nebola takmer žiadna modrina. Nechcel som sa veľmi pozerať tak som jej rýchlo prezliekol tričko, dal jej dole nohavice a nasadil moje šortky.

Síce sa v mojom tričku topila ale to vôbec nevadí. Aj keď spala tak v ňom vyzerala úžasne.

Radšej som ju nechal spať a pobral sa za Henrym. Teraz som fakt nevedel kde ho nájdem. Predpokladal som, že ostal na Tom mieste kde som ich našiel tak som sa tam pobral.

Ako som predpokladal bol tam. No hneď ako som prišiel "odišiel". Proste sa zobral a išiel tam odkiaľ som prišiel.

Tak ja už naozaj neviem čo sa deje. Hlavne by som už konečne bol rád keby sa Mia zobudila a Henry by tu prestal chodiť ako mŕtvola.

No kto vie ako dlho bude trvať kým sa stane to čo chcem.

Keďže som už nevedel čo robiť ďalej rozhodol som sa ísť naspäť ku Mii. Vôbec som sa po chodbách neponáhľal. Veď predsa k čomu by mi to pomohlo? Asi k ničomu.

Po chodbách som stretol služobníctvo. Na väčšinu som sa usmieval a oni mali tiež úsmev na tvári ale nižšie hlavy čím mi dávali najavo, že ja som ten vyššie postavený.

Otca som inak nevidel. Myslel som, že ho niekde stretnem no asi je znova zalezený vo svojej kancelárii. Vôbec mu to nevyčítam.

Aj tak by som asi teraz nemal chuť na rozhovor. Hocijaký. Isto by sa má zase niečo pýtal. Buď o Mii alebo o Tom skle. Neviem ako by som mu bol odpovedal. Takže má to aj svoje výhody.

Už som stál pred dverami mojej izby. Áno správne čítate. MOJEJ izby. Nevedel som kde ju mám uložiť a toto bolo jediné možné riešenie kde by som ju mal hneď pod nosom.

Stále som tam stál a nevedel či mám ísť dnu. Síce má tam niečo ťahalo no jedna časť mňa tam nechcela ísť. Nevedel som prečo.

Hneď ako som započul krik, rozrazil som dvere a začal sa obzerať čo sa stalo alebo skôr kto bol pôvodca toho kriku....

Nová kapitola.
Vážne sa ospravedlňujem, že takto neskôr no pracujem aj na druhom príbehu s názvom HYBRID na účte MiniAndNaty a nejako nestíham aj tento. Plus som aj nemala nápady ako ísť ďalej. Dúfam, že sa kapitola páčila a uvidíme sa pri ďalšej. Neviem kedy výjde ale dúfam, že si počkáte a neodídete. Ešte by som rada poďakovala stálym čitateľom, ktorý má neustále posúvajú vpred. Patrí vám jedno veľké ďakujem. Prajem ešte pekný večer.

MiniJanaRad 🔐