Zavretá v tieni Paláca

Nečakané prekvapenie !?

Túžila som sa tej princezničky zbaviť, ale nevedela som prísť na to poriadne ako by dala pokoj mne aj Francovi.

Franc mal veľa roboty, už po skončení našej svadby hneď musel sadnúť za úradný stôl v Schoonbrune.
Ja som si už zvykla ,že som jeho manželka a zároveň skoro cisárovná, lenže návšteva tu ešte stále bola a tá princeznička z Haggu Dianna Esmeralda Emma Valéria Nasavská...či ako sa vôbec volá si ale nedala pokoj a zostala tu naďalej.

Síce neviem na ako dlho sa tu zdrží ale jedno je isté za Francom ju nepustíme ani keby tento palác zhorel dotla.

Na obed si ju moja nová "mama" Alžbeta Bavorská skutočná mama Františka Jozefa I. Diannu pozvala.
Samozrejme ,že som sa to dozvedela od svojej služobnej Izabelli.
Spýtala som sa ,že či nevie o niečom o jej drahej princeznovskej jasnosti či jej niečo nevadí.

Nič také podstatné som sa nedozvedela až na to ,že jej vadí hmyz.
V našej záhrade sme mali vyhradený pavilón s motýľami rôznych druhou.
Dúfala som ,že aj nich sa bojí.

Po obede som sa "chcela" porozprávať s mojou
"novou kamarátkou" a poprechádzať sa v parku za palácom.

Vybrala som tú najdlhšiu cestu aby som ju unavyla.
Franc ma síce potreboval lebo sa chystal na úradné cestovanie do Uhrov do Budína a chcel aby som bola pri plánovaní ,ale ja som sa vyhovorila ,že už mám niečo dohodnuté s našou novou
"rodinou známou".

Po asi pól hodine už bola unavená Dianna a tak som ju pozvala na čaj v zadu v skleníku.
Samozrejme že som ju chcela zatvoriť na pár minút do pavilóna s motýľami.

Nahovorila som ju nech si sadne ,všetko bolo pripravené miesto, stoličky, čaj už len motýle trebalo vypustiť.

Výhovorila som sa ,že som si zabudla vejár a , že hneď som späť.
Zatvorila som dvere a nechala služobných aby vypustili motýle.

,, Podarilo sa " v hlave som si vykríkla.
Zrazu som počula silný výkrik z vnútrajška. ,, Bola to ona ? "

Dúfala som ,že áno a skutočne to bola ona.
Búchala do dverí a kričala ,že nech otvorím.

Ja som sa vyhovorila na to ,že sa dvere zabuchly a ,že hneď skočím po pomoc.

Nechala som ju tam päť minút, kým som skočila po pomoc.
Nakoniec sme ju dostali von.
Bola celá otrasená a dokonca aj s roztrhanými šatami.

Síce som si myslela ,že to bude nevinný vtip ,ale toto bolo lepšie.
Samozrejme ,že som to nemohla dať najavo , že za tým stojím ja.

Nakoniec som si to ,ale v hlave vyčítala: ,, Ja cisárovná a aj manželka mám toto vážne za záujem ..?! " ,asi nie.

Sľúbila som si ,že už to viac nespravím a tento sľub aj dodržím.

No napokon prišlo to čoho som sa najviac obávala...