Zavretá v tieni Paláca

Na ceste do Uhrov !

Po tom ako som sa vrátila aj s Dianou do paláca som ju pozvala na čaj a zákusok, samozrejme ,že odmietla lebo vyzerala ako keby padla do priekopy.

Na to si ma zavolal Franc lebo sa dopočul o našom malo výlete po záhradách Schoonbrunu.

Spýtal sa ma rovno otvorene ,že či neviem niečo o tom incidente s holandskou princeznou Dianou.
Nechcela som moc zatĺkať tak som skolopila hlavu na jeho hruď.

Nechcela som aby sa naše manželstvo hneď začínali klamstvami.
Povedala som to nejak takto:
,, Trošku za to môžem ja , dopočula som sa ,že sa Dianna bojí hmyzu tak som ju chcela trochu postrašiť lebo sa v kuse pletie medzi nás , je mi to moc ľúto !. "

Franc ma uisťoval ,že žiadnu inú nechcel iba mňa hneď mi boli lepšie, navrhol aby sme sa sústredili na našu cestu do Uhrov do Budína, Navrhla som cestu cez Prešporok.

,, V týchto mesiacov je tam prešporský jarmok a rada by som sa tam zastavila ! "

Franc nemohol namietať lebo vedel ,že tým by mi  preukázal svoju lásku !

Síce sa chcel vyhnúť Prešporsku a chcel zvoliť cestu cez Rábeburg (Rábe) ,ale samozrejme ,že ja som trvala na svojom a nehodľala som sa toho vzdať !

Súhlasil napokon !

Deň Cesty :

Vstávali sme o 7:00 aby sme už o 8:30 mohli vyraziť osobným vlakom z Viedenského Nádražia.
Cesta by mala do Prešporka trvať okolo 2 hodint.

Samozrejme ,že Franc bol vo svojom pracovnom vagóne a ja so svojou služobnou sme sa buď rozprávali alebo som čítala knihy.

Po dlhej ceste sme konečne boli v Prešporku.

Vybehla som z vlaku a snažila som sa čo najrýchlejšie dostať na jarmok.
Síce Franc mal svoje povinnosti  nemohol odolať a prekvapil ma piknikom na hradnom kopci.

Ale najskôr mal niečo súrne na mestskej radnice so starostom.

Po úžasných troch hodinách prežitých okrem jarmoku a prechádzke v mestskom parku aj pikniku s Francom sme museli opäť nasadnúť na vlak a ísť na cestu do Budína.

Za ďalšie 2 hodiny sme dorazili do Komáromorsagz.
A o ďalšie 4 hodiny sme boli v Budíne.
Tak ako v Prešporku som sa ponáhľala vidieť krásy mesta.
Hneď ako prvé sme síce zamierili do Szviekaskeho paláca.

Tam nás privítal gróf Andráši.
Síce Franc ho moc nemusel ja som si sním úžasne pozhovárala.

Franc odišiel na svoje naplánované záležitosti a ja som poprosila grófa Andrášiho či by mi nepredstavil mesto.

Naša prvá zastávka bola mestské divadlo.
Pozval ma na ukážku novej divadelnej hry.

Samozrejme ,že som s tým súhlasila.

Po hodine sme zašli na Budapeštiansky (Budínsky) hrad.
,, Krásne ! "
V živote som nevidela tak veľký hrad ani v Prešporku taký nemali.

Už som bola celkom aj hladná, gróf Andráši mňa aj Franca pozval na Večeru.
Samozrejme ,že som súhlasila.
Pobozkal mi ruku, poklonila som sa a vyrazili sme do Szviekaskeho paláca.

Úžasný večer som prežila, to však ale nebolo všetko keďže Franc mal ešte niekoľko povinností v meste a museli sme tu zostať ešte pár dní.

Čo sa bude diať ďalej nechám na ráno....