Zavretá v tieni Paláca

Zážitky v Uhroch !

Už druhý deň sme v hlavnom meste starovekého Uhorska v Budíne.

Včera som spolu s grófom Andrášim stihli navštíviť síce budatísnky hrad a mestské divadlo ale dnes som hodlala preskúmať mesto do najmenších detailov.

Skúsila som svojim šarmom osloviť grófa Andrášiho ,ale bohužiaľ na dnes mal toho veľa.

Ale doporučil mi grófa Laszla Bēriszieveho.
Mal už síce okolo 40 rokov ale stále vedel ako sa má chovať v prítomnosti dámy.

Okolo 14:30 sme sa mali stretnúť v neďalekej kaviarni.
Pán László ako mi povedal gróf Andráši, si vždy musí dať svoju popoludňajšiu šálku kávy.

Vzal ma do mestských stajní ,lebo sa asi dopočul ,že jazdu na koni úplne z celého srdca zbožňujem.

Pozval ma na krátku prechádzku okolo slnečného ranča a do Jabloňovích Sadov.

Po prechádzke ma pozval na šálku čaju.
Nemohla som grófa odmietnuť.

Pozhovárali sme sa o všetkom možnom.
Neskôr sme prišli na staromestský trh do vedľajšieho mesta do Pešte.
Po nádhernom moste, cez ktorý sme išli kočom som mohla vidieť skoro celý Dunaj.

Po trhu má gróf László zobral do 11 km vzdialených kúpeľov do Szalesferkash (Szalezburgu)

Bola som prekvapená !
" Tak nádherne kúpele som ešte nevidela ! "
Síce už bolo neskoro ale dopriala som si zaplávať v bazénoch minerálnej vody.

Samozrejme ,že obed som nestihla ale na večeru má pozval gróf László.
Mali sme 4 chodové tradičné uhorské jedlo.

Do Uhrov som sa zamilovala na prvý pohľad !

Neskôr večer mi prišiel telegraf od Franca na ktorom stalo ,že kde som, ským som a či som v poriadku keďže celý deň nepočul o mne.

Samozrejme , že Franc mal svoje cisárske povinnosti a ja som si mohla užívať krásy môjho nádherného Uhorska.

Odpísala som listom s tým aby sa nebál ,že som v poriadku a nachádzam sa pár kilometrov od neho ,že mi je smutno a ,že sa budem ponáhľať za ním.

Poprosila som svojich 2 strážcov aby mu to osobne doručili.
Bola som síce už pripravená vyraziť na cestu no vtom vstúpil do dverí gróf László.

A povedal: ,, Milá vaša cisárska výsosť, je mi veľmi ľúto ,ale budete musieť dnes tu prespať ! "

Celá zhrozená a prekvapená som zostala stáť pri pracovnom stole kde som písala list Francovi.

Hneď som odvetila otázkou
,, A prečo , čo sa stalo ? "

Údajne nás zastihla búrka a cesta pre koč by sa zabáral do bahna.
Že vraj musíme prespať tu v Kúpeľoch.

,, Sestry , ktoré pracovali nám prichystali lože na spanie. "
Jedna zo sestier odvetila:
,, Bola to česť ,že u nás prespí vaša cisárska výsosť , vaše veličenstvo Sissi ! " , a uklonila sa.

To som ale nevedela čo sa tú noc bude diať....