,, Prepáč " [Victuuri]

I.

Sedel som a premýšľal. V rukách som držal troška silnejšiu kávu akú normálne pijem. Sedel som na okraji postele a premýšľal čo sa všetko za posledný rok udialo. Prišiel za mnou Viktor Nikiforov a stal sa mojím trénerom. Začali sme sa viac spoznávať a ja som sa doňho zamiloval.

Lenže nie do najlepšieho krasobrusliara ale do vtipného, milého, svojského chalana s ktorým chcem tráviť celý zvyšok svojho života

Sedel som na našej spoločnej posteli a snažil sa byť po tichu aby som ho neprebudil. Občas sa mi podarí vstať skôr ako Viktor, vďaka čomu si môžem vychutnávať ten dokonalý výhľad aký mám. Taký kľudný... pomyslím si. Zo zvyku sa začnem hrať s obrúčkou, ktorú som si nedal dole odkedy sme si ich vymenili. Keď som doplnil kávu rozhodol som sa že Viktora prekvapím raňajkami do postele.

Špinavý hrnček som odložil do umývačky ktorú som, keďže už bola plná, musel zapnúť a mohol som sa pustiť do varenia. Rozhodol som sa pre omeletu s natvrdo uvarenými vajcami ( žiadne dvojzmysly😘). Mal som už hotové a tak som všetko naložil na tácku a ešte som si prezrel ako to dokopy vyzerá. Nakoniec som sa rozhodol že k tomu doplním obyčajnú vodu s bazovým sirupom.

Po veľkej snahe to všetko nerozbiť počas cesty som sa konečne dotrepal do spálne. Tác s raňajkami som odložil na komodu čo je blízko postele a začal rozmýšľať ako Viktora prebudím.
Rozhodol som sa pre nežné prebudenie.
( môže byť rád hihi)

Opatrne som sa nad ním sklonil a jemne som sa otrel svojími perami o tie jeho.
Čo sa týka takýchto vecí som si stále dosť neistý čo si môžem dovoliť a čo nie. Ja ani neviem čo medzi nami s Viktorom je.

Po Grant Prix som sa k nemu nasťahoval, aby som spoznal Rusko tak on zas Japonsko. I keď som nechcel odísť od rodičov, po pár našich rozhovoroch mi dostatočne vysvetlili že by som mal ísť s Viktorom. Majú ma radi ale taktiež chcú aby spoznal i niečo nové. A tak som nakoniec súhlasil.
Keď sme už došli k Viktorovi do bytu usúdil že by sme mohli mať izbu spolu, samozrejme ak mi to nevadí. Zo začiatku som mal námietky ale keď som videl tie iskričky v očiach, nedokázal som povedať žiadny zo svojich námitiek. Prvé noci boli pre mňa strašne stresujúce, ale Viktor ma vždy ukľudnil a tak som si na jeho objatie zvykol, že mám občas pocit že bez neho jednoducho nebudem môcť zaspať. Ale to stále nemení nič na tom že naozaj neviem čo medzi nami je. Áno, Viktor povedal že ak vyhrám Grand Prix tak sa vezmeme ale mohol to myslieť len ako vtip.  Pravdepodobne to vtip aj bol. Kto by si chcel brať niehoko ako som ja? I cez tieto moje "tmavé" myšlienky však dúfam že to myslel vážne a že ak tento rok vyhrám, zoberieme sa. Viem že je to asi dosť zvrátené a divné ale napriek tomu ho chcem mať po svojom boku navždy!
Navždy...
Od mojich myšlienok ma vytrhli ruky na mojom páse a na chrbte ktoré ma následne vtiahli do objatia.

,, Na takéto prebudenia by som si aj zvykol " povedal Viktor zatiaľ čo si jeho oči zvykali na svetlo ktoré bolo pre neho až moc ostré.
,, Prepáč že som si od tvojho prebudenia doprial ešte pár minút ľahkého spánku kým mi docvaklo že čakáš kým sa prebudím" povedal svojím zvodným hlasom ktorý sa donútil sa vždy červenať. A toto nebola výnimka. Jediné pozitívum je mám tvár položenú na jeho hrudi.

Počkať, pár minút?

To znamená že som sa vo svojich myšlienkach stratil až kým ma Viktor neprebudil objatím, z môjho malého tranzu.

Kým som mal položenú hlavu na Viktorovej hrudi a bol neschopný akékoľvek pohybu, Viktor sa hľadil na chrbáte a čakal na niaku moju reakciu.

Čo keby som sa ho na to teraz spýtal...?

Fajn Yuri nebuď srab a ver si. Ty to dokážeš. Ty si veríš.
Toto som si musel v hlave zopakovať asi 10 krát kým som bol schopný zdvihnúť hlavu a pozrieť sa do tých nádherných modrých očí z ktorých sa mi neustále podlamujú kolená.
Nádych. Výdych. Teraz alebo nikdy

,, Viktor čo medzi nami vlastne je?"

691 slov.... Som na seba pyšná 😂😂
Budem úprimná, tento príbeh som písala od 21:33 do 23:00😅
19.5.2k20  som si išla ľahnúť do postele skôr. Išla som na Wattpad že si niečo nové prečítam, bohužiaľ som nič nenašla čo by ma zaujalo alebo som to už nečítala. Išla som na svoj profil že si prečítam niečo z knižnice ( chcela som pôvodne dopísať Ereri ale nemám pri sebe zošit kde to mám predpísané 😒❤️)
lenže ma chytila chuť písať a tak som sa pozerala ktoré shipy mám v pláne... Rozhodovala som sa medzi Dabi x Hawks a Kagehina lenže ☝️
tie príbehy chcem mať spravené trošku "profesionálne"  napísané ( + k Dabi x Hawks si to chcem trošku viac naštudovať aby to bolo aspoň trochu dobré :-*) a tak som sa rozhodla napísať Viktuuri❤️

Ak ste do dočítali až sem mali by ste dostať nobelovku 😂
Každopádne, viem že sa ten otvorený koniec asi nikomu nepáči. Ja sama takéto konce nemám rada ale viem sa vcítiť do autoriek/autorov že sa to k nejakému príbehu proste hodí 😅
Ak by ste chceli pokračovanie napíšte mi to prosím do komentárov a nemám problém urobiť niake kapitoli naviac ❤️ + ak máte pre TOTO niaky názov poraďte mi🙏🤣

Vicky