Prešlo pár dní a dnes prespím v noci u Lukáša v dome. Strašne sa teším na spoločnú noc. Ubezpečoval ma však niekoľkokrát,že určite na mňa nebude tlačiť so sexom,vraj mám času koľko chcem ja a to si na ňom moc vážim.
"Nie že sa po tejto noci rozhodneš,že tam budeš bývať,ešte stále si naše dievčatko,nie sme na to psychicky pripravení."povedala mi mama pred tým než som šla k Lukášovi.
Usmiala som sa od ucha k uchu. "Neboj mami,sama som povedala,že mi to príde skoro a doma mi je s vami dobre."
"Len aby srdiečko. Tak bež,nech na teba toľko nečaká."
Rozlúčila som sa s našimi a vybehla som von,kde na mňa čakal Lukáš v aute.
"Ahoj,láska."povedal a pobozkal ma.
Bozk som mu opätovala a už aj sme vyrazili k nemu,kde ma poprosil aby som niečo napiekla a tak sme sa spolu vrhli do pečenia bábovky. Taktiež som mu pomohla ešte so záhradou,pozreli sme si film,blbli sme,na záhrade sme hrali bedminton a večer sme si unavení ľahli do postele,kde sme sa k sebe túlili a bozkávali.
Ani nevieme ako a len sme zaspali. Avšak zobudili sme sa o tretej ráno na strašný buchot.
"To bolo čo?"šepla som.
Lukáš rozlepil oči. "Neviem,idem sa pozrieť."
"Nie nie...nechoď. Čo ak sa sem niekto vlámal?"bála som sa oňho. Lenže odrazu sme znova počuli strašný buchot. A potom len buchot a kopance na dvere.
"Musím sa ísť pozrieť,počkaj tu v posteli."a postavil sa aby odišiel.
"Lukáš,prosím..."ale on nepočúval a išiel pozrieť čo sa deje. Bála som sa,predsa som ani nevedela čo sa deje a kto tu je. Čo ak sa mu niečo stane? Nikdy si to neodpustím a neprežijem to. Mala som pocit akoby bol preč večnosť.
"Tu si ty sukyn syn."počula som známy hlas jeho otca. "Ty si si myslel,že ťa nenájdem?!"podľa jeho hlasu bolo počuť,že je opitý. Pomaly som vyšla z postele a pozrela som sa von oknom aby som zistila,čo to spôsobilo taký buchot. Vonku stálo jeho auto narazené do kamennej sochy. Vážne šoféroval opitý?!
Pomaly som sa priblížila ku dverám,chcela som počuť ich rozhovor.
"Otec,choď preč prosím ťa."povedal potichu Lukáš.
"Ty ma láskavo nevyhadzuj,ty drzé decko sprosté!"zvreskol.
Odrazu mi prišla správa,rýchlo som to otvorila a na obrazovke svietilo meno Nika.
N: Myslím,že otec šiel za Lukášom,neviem či si s ním,ale otec je hrozne opitý,zbil maminu tak moc,že tu leží celá krvavá! Bojím sa! Prosím sprav niečo a prídi na pomoc mojej mame,prosím.
Rozbúšilo sa mi srdce. Netušila som čo robiť. Jedine čo ma napadlo bolo,že som vyšla z izby. Jeho otec si ma celú premeral a vystrúhal nechutný úsmev. "Ale ale kto to tu je?"povedal a chcel ísť za mnou,ale Lukáš ho zastavil.
"Mala si zostať v posteli."povedal mi Lukáš.
Jeho otec sa zaškeril. "Ja sa s ňou rád do postele vrátim."
"Daj si pohov otec a vypadni!"
"Písala mi Nika."priznala som napokon.
Obaja na mňa prekvapene pozreli.
"Písala mi,že sa bojí,že tvoj otec zbil tvoju mamu."pokračovala som.
Lukáš po ňom zazrel. "Ty špina! Vypadni!!!"
Jeho otec sa po ňom zahnal,ale Lukáš bol rýchlejší a poriadnu mu vrazil. S tým alkoholom bol slabší a tak hneď spadol na zem.
"Zavolaj políciu."prikázal mi Lukáš a tak som spravila čo povedal. Polícia prišla o chvíľu a vzali jeho otca do auta. Ukázala som im aj SMS od Niky,tak sa vybrali ešte tam za ňou a my sme išli tiež ale Lukášovým autom.
Jeho mama bola vo veľmi zlom stave. Celú tvár mala dobitú a krvavú. Nika pri nej s plačom kľačala. Musela sa zavolať sanitka,my s Lukášom sme teda zostali v dome s Nikou,ktorú sme radšej uložili do postele a polícia odviezla ich otca do väzby. Nika zaspala,ale my s Lukášom sme len ležali v objatí a premýšľali. Udialo sa toho moc.
Ráno mi ešte k tomu nebolo vôbec dobre. Vracala som asi trikrát do záchoda. Pripisovala som to tomu stresu,ale potom som si len tak zo srandy povedala,že som ako keby tehotná. Smiala som sa na tom,ale spomenula som si,že Emil ma znásilnil a nemal kondóm. Zostalo mi ešte viac zle. Toto nie! Nie nie nie. Určite je to len zo stresu.
Avšak nechala som to tak. Asi týždeň som sa tým nezaoberala,úplne som na tú myšlienku zabudla. Lenže všimla som si v zrkadle malinký kopček na bruchu,ktorý som nemala nikdy. Možno som len pribrala. Vravela som si. Lenže znova som mala ranné vracanie. Volala som hneď Olívii,ktorej som povedala čo sa deje. Zavolala ma k sebe,kde ma čakali dva tehotenské testy,ktoré stihla zatiaľ kúpiť v lekárni pod jej barakom.
"Nerob si srandu."zahriakla som ju keď som ich uvidela.
"No tak,choď na wc a uvidíme."popohnala ma.
Chvíľu som váhala ale napokon som teda šla. Nervozita stúpala.
"Kurva,ty si v tom!"povedala vyplašene Olívia.
Myslela som,že budem plakať,ale nešlo to. Bola som tak strašne zaskočená,že nešlo vôbec nič.
"Nemôžeš to mať s Lukášom?"spýtala sa ma.
Sklonila som hlavu a pokrútila ňou. "Nespali sme spolu."
"Nie?"
"Nie. Nechcem ešte do toho ísť po tom všetkom čo sa stalo s Emilom."
Prikývla. "Chápem...ale ako mu to teraz chceš povedať?"
Mykla som plecom. "Nejako budem musieť. Iba s ním sa môžem poradiť čo ďalej."
"Ale sprav tak čo najskôr."
A tak som spravila. Hneď som sa s ním stretla uňho doma,kde som mu oznámila novinu. Bola zaskočený,ale potom ma tuho objal a vybozkával.
"Môžem byť otcom?"spýtal sa.
Pozrela som mu do očí. On to myslel úprimne. "Ty chceš mať so mnou toto dieťa? Aj keď je to jeho?"
"No a? To dieťa predsa za to nemôže. A ja budem len rád keď budem môcť s tebou vychovávať dieťatko. Len nech sa nikdy Emil nedozvie,že si s ním tehotná a to dieťa sa nikdy nesmie dozvedieť,že je niekto taký jeho otcom."
Milujem ho! Tento chalan ma neprestáva udivovať. Čakala som čokoľvek,ale toto? Toto? On prijal cudzie dieťa,chce byť otcom cudzieho dieťaťa a to sme spolu len krátko,ani sme spolu ešte nespali.
