Za neviditeľným múrom

8. kapitola - Sústredenie

Na druhý deň sa Tetsurou spolu s Kenmom vybrali pred školu, kde by ich mal čakať autobus. V jeho vnútri sa ozývala zvedavosť, či sa toho zúčastní aj Ayumi.

Obaja už stáli pri autobuse a rozprávali sa s ostatnými členmi tímu. Tetsurou sem a tam očami prebehol po okolí, či náhodou nezazrie osobu, na ktorú v poslednej dobe myslel čoraz viac a viac.

„Nazdar, chlapci!" začul ten známy hlas, ktorý patril kapitánke dievčenského volejbalového tímu.

V tom sa Tetsurou otočil a nahodil úškrn, „Ahoj Atsuko, pripravená na sústredenie?"

Vysoké dievča s krátkymi hnedými vlasmi sa pousmialo a prikývlo.

Morisuke a Lev sa k nim ihneď pridali a začali sa vypytovať Atsuko na to, ako pokročil jej tím v tréningoch.

Tetsurou medzitým očami hľadal medzi dievčatami Ayumi. Netrvalo dlho a našiel ju vďaka jej trojfarebným vlasom, ktoré medzi tými ostatnými hlavami vynikali.

Ich pohľady sa stretli.

Jeho vnútro sa pohlo a pocítil spokojnosť. Ihneď sa pobral k nej a nakoniec sa na ňu očarujúco usmial.

„Konečne sa stretávame."

„Ahoj," pozdravila ho neutrálne a pevne zomkla pery tak, že ich nebolo vidieť. Nakoniec sa jej však mierne rozšírili do úsmevu, a tak vyzerala ako malé päťročné dieťa.

„Kde si bola celý týždeň? Očakával som, že prídeš na môj tréning," poznamenal ublížene, no zároveň v tom bola dávka zvedavosti.

Medzitým si prisunula svoj malý kufrík bližšie k nohám, „Mala som veľa povinností, a tak som nestíhala," vysvetlila mu vážne a nespúšťala z neho oči.

Tetsurou na to pomaly prikývol a celú si ju pritom premeral, „Dáš mi tvoje číslo?" na jeho pomery tú otázku vyslovil nervózne. Znenazdajky sa dotkol cestovnej tašky, ktorú mal prehodenú cez plece a poupravil si ju, „To len keby náhodou si vyťažená a ja by som potreboval aspoň počuť tvoj hlas," rýchlo dodal a zakončil to jeho typickým úškrnom.

Ayumi chvíľu zostala ticho. Na jednej strane bola rada, že chce byť s ňou v kontakte, no na druhej počítala s tým, že oni dvaja sa do reči nikdy nedajú a že Tetsurou zostane len chalanom, ktorý sa jej páčil na strednej škole. Nevedela, či je to správne, no nakoniec...

„Daj mi tvoj mobil," povedala napokon.

„Hm?" venoval jej nechápavý pohľad a jeho oči sa rozšírili.

„Naťukám ti doň číslo," vysvetlila mu pokojne a jeden kútik úst sa jej zdvihol nahor. Zmäteného Tetsura si celkom užívala. Vyzerá roztomilo.

„Ach," prikývol a vytiahol z vrecka mobil, „Jasné," dodal, zasmial sa a podal jej ho.

Ayumi ho vzala, naťukala jej číslo a podala mu ho naspäť. Potom sklopila pohľad k zemi a zahľadela sa na svoje topánky.

„Ayumi-senpai!" zvolal známy nadšený hlas patriaci Shibayamovi.

V tej chvíli zdvihla pohľad a zakývala mu.

Tetsurou sa za ním otočil a začal ho pobavene sledovať.

Shibayama sa spomedzi ľudí dostal až k nim a ihneď začal Ayumi zasypávať otázkami o tom, ako sa má, ako sa jej darí na tréningu a či sa teší na ich prvé spoločné sústredenie.

Nakoniec sa k nim pridal aj Morisuke, ktorý im oznámil, že sa budú ukladať veci do priestoru autobusu vyhradenú pre cestovné tašky a kufre, a tak si každý vzal svoje veci a postavil sa do radu.

„Teším sa na to, ako znova pokecám s babami z ostatných tímov a spoznám viac chalanov!" začala opäť rozprávať Shizune, ktorej ústa sa po tomto vyhlásení nezavreli.

Ayumi ju pokojne počúvala, aj keď sa občas zamyslene a hľadela do okna autobusu. Ich cesta by nemala trvať viac, než dve hodiny, keďže miesto, kde sa bude konať sústredenie, je na okraji Tokya.

Nakoniec zdvihla pohľad a všimla si, že Tetsurou sedí o niekoľko miest ďalej vpredu. Musela uznať, že jej padlo dobre, keď sa s ním znova rozprávala. Posledné obdobie sa mu v škole snažila vyhýbať, lebo sa jej nepáčilo, ako s ňou zatriasol jeden obyčajný dotyk.

Obyčajný?

Nie.

Problém bol v tom, že pre ňu nebol obyčajný.

Pevne zomkla pery a pozrela sa na svoju spoluhráčku, ktorá začala gestikulovať rukami a na niečom sa rehotať.

Ayumine oči sa rozšírili a na jej tvári sa zjavil maličký úsmev. Zrejme preto ju má rada. Shizune je vždy plná energie, teší sa na každú hlúposť a všíma si každú maličkosť. Potom to nezabudne spomenúť viackrát, no to zrejme robí preto, aby vyplnila ten čas, kedy Ayumi vypne a nepočúva ju.

Za tie dva necelé roky, čo sa poznajú, ju prekukla.

Všetci vystúpili z autobusu a začali si postupne brať veci.

Tréneri ich zaviedli do areálu, kde si vypočuli všetky ich pokyny. Dozvedeli sa, že vybrali toto miesto preto, aby sa sem zmestili všetky tímy.

V areáli sa nachádzali dve obrovské telocvične a dve ubytovne. Všetci sa budú stravovať v jedálni v zadnej časti budovy.

Po vybaľovaní a preskúmaní všetkých miest sa všetci pobrali do telocviční a prvé tréningové zápasy sa mohli začať.