Za neviditeľným múrom

1. kapitola - Fanúšik

Hráči chlapčenského volejbalového tímu Nekoma vošli jeden po druhom do malej, no za to útulnej reštaurácie. Miestnosť bola zaplnená podlhovastými drevenými stolmi a lavicami rôznych veľkostí. Našťastie, bolo si z čoho vyberať, keďže sa tam nenachádzalo príliš veľa ľudí.

Vďaka tomu sa im podarilo sa usadiť za najdlhším stolom takmer uprostred reštaurácie, aby sa všetci zmestili. Keďže boli hladní, ihneď sa chopili jedálnych lístkov a začali si ich obzerať.

Avšak jeden člen bol výnimka.

Tetsurou si to všimol, keďže sedel hneď vedľa neho. Zahľadel sa na svojho najmladšieho spoluhráča a keď otočil hlavu tým istým smerom, čo on, uškrnul sa.

O tri stoly ďalej sedelo za menším stolom dievča, ktoré si čítalo komiks.

Pohľad sa mu na chvíľu zastavil na jej vlasoch, ktoré boli fialové, tyrkysové, a dokonca zelené.

Mierne nadvihol obočie nad jej extravagantným vzhľadom a nakoniec sa otočil naspäť k svojmu spoluhráčovi, ktorý ju pozoroval.

Žeby bola jeho typ? Na takého nevinného chalana by to nikdy nepovedal.

„Na koho si sa nám to zapozeral, Shibayama?" spýtal sa ho veľavýznamne.

V tej chvíli čiernovlasý chlapec s upravenou cestičkou uprostred odtrhol pohľad od toho dievčaťa a s vypleštenými tmavými očami sa zahľadel na kapitána tímu.

„He? Na nikoho!" zvolal automaticky a veľmi zahanbene. Potom sklonil hlavu k jedálnemu lístku a začal si v ňom nervózne listovať.

To nezvyčajné správanie pritiahlo aj ostatných prítomných spolužiakov.

„Aké dievča? Kde?" vyšlo ihneď z Yamamota a začal pozorne skúmať okolie, až sa jeho pohľad zastavil na presne tom istom dievčati.

„Ó! Poznáš ju, Yuuki?!" zvolal nadšene a nespúšťal z nej oči.

„Je..." začal váhavo pozerajúc na stôl, „...libero v dievčenskom volejbalovom tíme na našej škole," dokončil veľmi potichu.

„Je to tvoje dievča, Yuuki?" spýtal sa ho Tetsurou pobavene. Veľmi rád si doberal svojich spoluhráčov a tak sa mu pery skrivili do úškrnu.

„Nie!" pokrútil hlavou a prekrížil si ruky na hrudi.

„Nechajte ho, chalani," ozval sa Morisuke, „Je to jej fanúšik," vysvetlil im pokojne a s maximálnou vážnosťou v hlase.

Tetsurou popritom pozoroval to dievča, ako pokojne obracalo stránku za stránkou, avšak stále vnímal slová svojich spoluhráčov.

„To je tá, čo robí tie divné pohyby?" ozval sa Lev zvedavo.

Shibayama otočil k nemu hlavu a zamračil sa, „Nerobí divné pohyby!" zvolal nahnevane.

„Je pravda, že niektoré jej pohyby nie sú celkom bežné, ale fungujú," začal rozprávať Morisuke pokojne a v tom sa oči všetkých spoluhráčov zamerali naňho, „Odkedy je Ayumi liberom, ich vnútorná obrana je na vysokej úrovni. Je to vážne dobrá hráčka," dodal.

„Ty poznáš jej meno?!" zvolal Yamamoto vyjavene, až sa k nemu mierne naklonil a prebodával ho zvedavým pohľadom.

„Áno, Yamamoto. Pred chvíľou som to povedal," odvetil Morisuke s hlbokým povzdychom. Yamamoto sa snažil byť priam magnetom na dievčatá a akákoľvek téma o nich ho dokázala pohltiť natoľko, že bol s tým otravný.

„Takže ju poznáš?" vyzvedal ďalej.

Morisuke zaboril pohľad do jedálneho lístka, „Trochu," odpovedal po chvíli a obrátil list.