Môj život nebol vždy prechádzka ružovou záhradou. Ranné dectvo bolo krásne, ukážkova rodina ako z časopisu. No to všetko sa zrútilo ako domino keď som mala 15. Autonehoda prekazilo krásne leto. Môj otec a ja sme šli za mamou do nemocnice lebo práve začala rodiť. V tom do nás nabúrala dodávka a otec bol na mieste mŕtvy. Ja som si len zlomila ruku ale to nebolo nič s porovnaním bolesti straty blízkeho človeka. Mama sa držala hlavne kvôli nám. Narodila sa Bomi.
Babička mi po nehode povedala, že jeho duša prešla do nej a ja si to stále myslím...aspoň je stále so mnou. Od tejto nehody šli veci dole vodou. Moje známky boli síce rovnako dobré ale moja psychika sa zrútila, nevedela som sa stým vyrovnať až som sa raz pokúsila zabiť. Odvtedy mi sebapoškodzovanie je celkom známe. Ešte aby toho nebolo málo, moja mama sa znova vydala, sľúbila som si, že jej to nikdy neodpustím ale chápem, že nechce byť celý život sama a Bomi potrebuje otca. Bohužial si vzala totálneho tupca...ten človek mi znepríjemňuje život už 5 rokov. Minho je „podnikateľ“ popravde nikdy mi nepovedal čo presne robí a mame taktiež nie. Myslím, že má prsty v mafii. Nie raz som u neho nastole videla zbraň a rôzne dokumenty o zvláštnych donáškach z Indie a Ameriky. Skúšala som aj pátrať na vlastnú päsť a firma o ktorej rozpráva ani neexistuje. Myslím, že mama to vie kedže mali veľa hádok o jeho práci...Povedala som, že to nebudem riešiť pokiaľ ma neohrozí. Po všetkých týchto problemoch som sa dostala na univerzitu a konečne som sa mohla odsťahovať z toho chaosu. A začať žiť , bez problémov ...to som si len myslela. Pokiaľ som sa nezaľúbila do osoby horšej ako sama smrť.
ESTÁS LEYENDO
HIS/YoongiFF
Fanfic„Ako ti mám veriť, keď si úplne cudzí človek, neviem ani tvoje meno, kľudne môžeš byť aj vrah ..." keď som to dopovedala jeho pery spravili úškrn „Takže možno sedíš s vrahom na káve ?"