HIS/YoongiFF

Kaviareň

7 hodín ráno

Píp ,píp ,píp.

Píp ,píp ,píp.

BUM!

Mykla som sa a zistila čo sa deje, keď som zbadala Hae ako stojí vedľa posteli naštvaná a pod ňou rozbitý budík skoro som padla od smiechu z postele.

„Aish toto vôbec nie je vtipné, táto vec mi ničí rána celý život ale tomu je koniec" , povedala víťazným hlasom a hodila sa do postele.

„Čudujem sa, že ti nie je zle po včerajšku"

„Aj ja Hae ale pri takomto tempe tvojho leňošenia zmeškáme školu, už druhý krát. Tak vstávaj a nenúť ma ti zobrať paplón." Hae vstala, vyplazila jazyk a objala ma.

„Čo by som bez teba robila!" asi by spala večnosť , pomyslela som si.

Po raňajkách, ktoré nie sú nič pre mňa sme „konečne" v škole.

„Tak vidíme sa na obede" objali sme sa a každá šla do triedy v ktorej mala hodinu . 

Každá sme mali iný odbor a niečo sme mali aj spoločné. Hodina prebehla úplne super, dejiny umenia a literatúry sú moje obľúbene. Ostatné hodiny som nejak prežila. Na obede sme sa všetci stretli a prebrali školu a včerajší večer.

„Inak Chin som počul, že máš nový objav" povedal J a my s Hae sme sa na seba pozreli prekvapene

„Niečo nám ušlo?"

Nie, nie je to objav...skôr ...dobre možno" zasmiala sa

„Počkať myslíš toho chalana okolo ktorého si sa včera krútila ako had?" Hae sa sa uškrnula

„Áno a zhodou okolností to je Namjoonov dobrý kamarát, volá sa Jimin"

„Tak preto mi bol taký povedomí." J vážne pozná každého pomyslela som si

„A Rany, Jimin mi povedal, že ste sa včera zoznámili so Sugom, že vraj sa máš držať od neho ďalej."

Pozrela som sa na Chin , keby ho nespomenie asi aj zabudnem, že som sa sním rozprávala..no skôr som čumela...

„Prečo sa mám držať ďalej, aj tak ho už nestretnem" s úškrnom som povedala.

„Len aby si nebola prekvapená, takýto chlapci ako je on ...." nestihla dopovedať a zazvonil jej telefón.

„Áno idem, hneď som tam"..."Musím už ísť Jimin ma čaká."

„Máte rande?" Hae zvrieskla

„Poviem vám potom PAA" a zmizla v dverách.

„Tak toto bolo čudnejšie ako včerajšok" zasmiali sme sa ale mne to aj tak vŕtalo hlavou ako to myslela, musím jej potom napísať. 

Prečo sa vôbec o to zaujímam, keď ho už nikdy nestretnem...možno. Na ceste domov som sa rozhodla, že potrebujem kofeín a to hneď. Našťastie kaviarne sú tu na každom rohu. Keď som kráčala z areálu univerzity zasa som mala pocit, že ma niekto sleduje. Neriešila som to a pokračovala ďalej. Vošla som do kaviarne a nasala vôňu kávy. 

„Dobrý jedno kokosové latté zo sebou vás popros-...n."

„Ja radšej preferujem klasickú čiernu kávu", povedal hlboký hlas za mnou. Zimomriavky mnou prešli extrémnou rýchlosťou.

„Takže sa vidíme zasa Heirany." Žmurkol a mne skoro zabehlo.

„Aán-o!", zakoktala si sa ty krava ....