A dream come true

Začiatok

Dnes je deň kedy konečne pôjdem domov . Dva mesiace som doma nebola preto, lebo som v Bratislave na škole a tu študujem na umeleckéj . Nie žeby sami tu nepáčilo ale chýba mi domov. Zvolen to je moje rodné mesto, vlastne to rodné mesto není ale na Zvolen som si zvykla. Predtým sme bývali na Hronskéj Dúbrave, no naši sa rozviedli a s mamou sme sa stále sťahovali až pokým sme nenarazili na Zvolen. Zamilovala sa do toho miesta na prvý pohľad, a tak sme sa do Zvolena presťahovali. Keď som mala asi 9 rokov, tak som chcela ísť na umeleckú a to sami aj podarilo. A teraz som tu. Inak volám sa Mirka Wit, viem trochu nezvyčajne priezvisko ale rodinu ako aj priezvisko si nikto nevyberá. Už iba  týždeň a mám narodky aj to je jeden z dôvodou prečo chcem ísť domov . Oblekla som sa a išla do jedálne a sadla som si na prázdne miesto vedľa dverí. Niesom v škole veľmi obľúbená lebo som šprtka a nechce sa nikto so mnou baviť a stále si zo mňa niekto uťahuje. Uťahujú si zo mňa pretože som na vozíku od narodenia mám totiž destskú mozgovú obrnu. Najprv som sa nevedela sama o seba postarať no za maminej pomoci to už viem. Keď som dojedla išla som sa zbaliť a potom som išla čakať na zástavku na autobus. Keď autobus prišiel pomohli mi do vnútra, sadla som si na prvé sedadlo ktoré bolo voľne a dívala som z okna. O pár hodín som bola vo Zvolene poďakovala som sa za cestu a išla som zaplatiť a potom som sa prechádzala po meste. Zachviľu som prišla domov.

"Hálo je niekto  doma? Zakričala som na celý byt. Zrazu prišla moja mama v riflach a na sebe mala oblečene tričko s nápisom Kiss a k tomu bola namaľovaná.

"Mirka ty si doma?? Nevedela som že prideš dnes. Zjavne bola prekvapená že ma vidí..

"Chcela som ťa prekvapiť máme dva týždenne voľno a navyše si mi chýbala. Ideš niekam??

"Vlastne áno potom sa porozprávame ahoj. Rýchlo sa prešmýhla k dverám a už jej nebolo.

Dívala som sa na to miesto kde ešte pred pár minútami stála moja mama s otvorenými ústami. Vážne mi povedala iba "ahoj" a odišla bez vysvetlenia kam to ide? Toto mi na ňu niako nesedí ona taká není. Alebo sa za tie dva mesiace čo som bola preč  zmenila?? To sa mi nechce veriť. Možno išla do mesta a mala naponáhlo. Ozvalo sa moje vnútro a tým uzavrelo temú " mama a jej čudné ahoj".

Prebehla som rýchlým krokom do svojej izby, a vybrala som si veci z tašky a rovno som ich dala prať.Izba sa veľmi nezmenilia, pravdupovediac je taká istá ako som ju pred dvoma mesiacmi zanechala. Potom som si zapla na notebooku facebook a zistila som že Peťo dal nové video. Peťo Lexa je môj obľúneny youtuber. Keď som na dne tak mi ihneď zlepší náladu je proste mega úžasny človek a spievák je členom kapely Slza a to čo robí on pre fanúšikov to by žiadný youtuber podľa mňa. Mám ho strašne rada zato aký je človek. Dal prasačí pokec super zaradovala som sa v duchu. Uvidim ho live. Môj sen je stretnúť sa s ním aj keď si s ním občas napíšem síce teraz už nie keď si zablokoval spravy. Ale chápem ho kapela je prvoradá. Aj som mu pár videí natočila takže ma pozná.Keď som dopozerala Peťov livestem odhlasila z facebooku a vypla som notebook a ľahla som si do postele a urobila som priestor svojím snom.

Ráno som začula hlasy ktoré patrili môjmu otcovi a mame. Vyšla som z mojej izby a išla som za tými hlasmi Oco s mamou sa hádali v kuchyni. Keď som prišla do kuchyni stíchli.

"Oci čo tu robiš?? Spýtala som sa ho.

"Mám pre teba darček. Povedal oco.

"Aký darček ??

"Ona s tebou nikam nepôjde! Zakričala na neho mama.

"Kam?

"Pôjdeš som mnou do Prahy dnes.

Tak toto môj nový príbeh s Petrem Lexov. Snáď sa vám páčila prvá časť. A čo hovoríte na Celibát?? Podľa mňa je mega úžasná Slza je skvelá kapela a prajem im to. Celibát určite zdieľajte komentujte dajte like chlapcov to určite poteší ako aj mňa. Do komentárov mi napíšte ako sa vám príbeh páči a čo nie a poprosím votes. A nezabudnete zdieľať Celibát všade možne. Majte sa Miruš