Stuck in time [The beatles FF] *SK*

3

,,Prečo si šťastná? Aj tak je to zrejme len blbosť. Asi si len predstavujeme veci, za to, že by sme chceli ísť do roku 56, neznamená že to je pravda." vravela som.

,,Blaznieš? Jasne že je. Ukaž mi tu knížku." podala som jej ju.

,,Pre moju drahú, jedinú vnučku," začala Lizzie čítať. Pousmiala som sa.

,,Ak toto čítaš, som už po smrti. Ale beda ti ak v obývačke čítam noviny a ty sa opäť šprtáš tam kde nemáš. Pokiaľ  tak je, knižku vráť na miesto a choď sa venovať hraniu na tej gitare."

Liz pokračovala v čítaní. Po lícach sa mi púšťali slzy. Usmievala som sa. To bol celý on.

,,Keď som ti rozprával všetky tie príbehy, bola si veľmi malá. Ak si to pamätáš, a ty vieš ktoré myslím. Nikdy to nebol výmysel. Na konci podkrovia, tam kde je vždy tieň, je pod veľkou bielou plachtou schovaný stroj. Stroj času." Lizzie ďalej čítala. Slzy sa mi drvili dole očami ako vodopád. Udivene som ju počúvala.

,,Za tie roky sa pokazil. Funkčný v tomto stave nieje. V knižke som popísal pár vecí na opravu. No najdôležitejšie kľúčová vec sa nachádza v starej elektrárni kde som pracoval. Budova je vyhorená, no v podzemí bol bunker. Pod jedným z regálov sa nachádzajú malé dvierka. Sú na kľúč. Kľúč k nim je v starej babkinej šperkovnici. Tej čo si ju vždy zbožňovala. O tom mieste nevedel nikto okrem pracovníkov. Nájdeš to tam.

Na koniec si vždy pamätaj, že tu budem vždy s tebou. Nech si kdekoľvek. Opatruj sa."

-Dedko

Liz to dočítala. Ja som neskutočne plakala.

,,Ally. To bude v poriadku." ukľudnovala ma Liz.

,,Nie nebude. Vieš čo je na tom všetkom najhoršie? Čo ak je to pravda." hysterčila som.

Pocítila som pohľadkanie na vlasoch. Liz to nebola. Sedela z druhej strany.
O chvíľu som zacítila pohladkanie a šťuchnutie po chrbte.

Postavila som sa z postele a namierila som si to do čajovne. Dedko tu vždy čítal noviny, babka tu mala uložené veci. Nikdy som odtiaľto nič neprekladala.

,,Alyssa. Čo-" pýtala sa Lizzie.

,,Shh. Toto nieje náhoda." sledovala som očami všetko okolo čajovne. Liz sa na mne dívala veľmi udivene.

Zrazu mi to došlo. Premýšľala som. Tu šperkovnici dedko odložil, kvôli tomu, že som sa s ňou hrávala. Za tie roky som zistila všetky jeho skríše.

,,Poď sem. Pomôž mi odsunúť to kreslo." kričala som na Lizzie. Ona ostala stať na mieste, no hneď keď som sa na ňu pozrela že je to súrne, tak pribehla a odsunuli sme ho.

,,Čo presne robíš?" spýtala sa zvedavo.

,,Vieš ako tam bolo napísané o tej šperkovnici? Dedko ju schoval. Zistila som jeho skríše. Všetky. A ak je pravda to čo písal v tom odkaze, tak tu bude aj ta šperkovnica aj ten kľúč.

Zrolovala som kus kobercu, aby som sa mohla dostať k drevený parketám.

,,Mám to. Dvierka!" vykríkla som.

,,A čo to má pre-" chcela sa Liz niečo spýtať, no prerušila som ju.

,,Len pozeraj." povedala som.