„Kiež by si tak pohol!“ myslela si Ráchel. Každá minúta, ktorú nemohla stráviť s bratom bola minúta plná múk. Čas sa jej krátil a ona mu chcela toľko povedať! Ale sľúbila Noahovi, že mu nič nepovie. Nepovie mu o mieste , kde žije. Nepovie mu , kto je , lebo podľa ostatných ho to môže len ohroziť. Nemôže mu ani povedať o jej malom tajomstve.
Trvalo ešte niekoľko minút kým si k nej prisadol. Mračil sa, v očiach mu bolo vidieť strach. Nevedel ako má začať. Ako sa jej zveriť so svojimi obavami. Jednoducho a nevysvetliteľne sa bál. Nemohol za to. Proste to tak bolo.
Keď si myslela, že vyberá ďalšiu knihu, nebolo to tak. Dostal záchvat. Jeden z tých strašných. Ľahol si na zem a triasol sa. Videl veci. Veci o , ktorých by najradšej pomlčal. No musel sa niekomu zveriť. Tento raz nič nenakreslil. Pri takýchto silných záchvatoch to nedokázal.
Hlavu si strčil medzi kolená a slzám dal voľný prechod. Tak neskutočne ho to bolelo!
„ Hej, pagáčik“ Pohladila ho. „ Čo sa deje?“ Veľmi , veľmi jej to chcel povedať , no slová neprichádzali. Len obrazy v hlave.
Objala ho. Myslela si, že to pomôže . Milesovi to naozaj pomohlo. Jeho zlatá sestra, krásna a odvážna sestra. Nechcel ani len pomyslieť na veci, ktoré ju čakajú.
...
„ Ja to viem.“ povedal , keď s dostatočne upokojil. „ Čože?“ prekvapene na neho pozrela. „Ako to môžeš vedieť?“
Pokrčil plecom. „ Len mi povedz prečo si to spravila.“ Pozrela sa inam. „ Ja...“ začala ale aj jej sa o tom ťažko hovorilo.
„ Ja. On. Otec.“ No viac z nej nevyšlo. „ Keď som mal päť, prvý raz sa so mnou prišiel porozprávať. Bolo to v ten istý deň, ako som ho nakreslili sediaceho na žeravom tróne. Vtedy som o tom netušil. Nič iné si nepamätám. Zobudil som sa v studenej izbe a s modrinami a jazvou. To bolo prvý raz, čo sa niečo také stalo.“
„ Och.“ zašepkala. Bude mu to musieť všetko povedať. Ale nie teraz. Teraz mal toho dosť. Objala ju. Dlho stratenú sestru , na ktorú si nepamätal.
...
Spolu vkročili do domu, kde Miles býval. Nebol to dom z ktorého odišla, ale i tak jej prebehol mráz po chrbte.
Uložila ho do postele. Hmkala mu maminu uspávanku. Pomaly zaspával. Položila ruku na jeho hlavu. On si to neuvedomil ale práve pre neho urobila to najviac, čo sa v tej chvíli dalo. I keď ju to bolelo.
„Všetko to raz pochopíš. Onedlho sa uvidíme. Ľúbim ťa.“ zašepkala mu do ucha. „ Hej modro-vláska, už musíme ísť.“ povedal Noah, ktorý stál po jej boku. Chytila ho za ruku a odišli.
...
Miles sa zobudil. Nechcel otvoriť oči. Mal nádherný sen z ktorého sa nechcel prebudiť. V kuchyni skoro dostala jeho babka infarkt, keď ho uvidela schádzať dolu. Už chcela oznámiť na polícií , že sa nevrátil domov.
Poobede išiel Miles na prechádzku. Keď prechádzal dobre známou ulicou, mal pocit, že tam niečo chýba. No nebolo tam nič iné len malé obchodíky a domy. V rohu oka sa mu mihol obraz. Otočil sa. Spoza múra ne neho pozeralo modro-vlasé dievča.
„ Vyzerá presne ako to dievča z môjho sna.“ pomyslel si a pokračoval ďalej.
Dievča sa letmo usmialo a spolu zo závanom vetra, zmizlo.
Pokračovanie - http://www.wattpad.com/91660274-oko-prol%C3%B3g-joyce
VOCÊ ESTÁ LENDO
Welcome to Mystery
ParanormalDôkaz toho, že fantázií sa medze nekladú. pokračovanie-Oko
