Dala som mu facku. Už sa naozaj správal ako decko. Vraj som urobila niečo zlé ale netuším čo. William ma chytil trochu silnejšie za zápästie a nahnevane sa mi pozrel do očí. Strašideľné. Prekrútila som očami. "Mala si ma počkať, Ellizabeta. Čokoľvek by sa ti mohlo stať, keď chodíš do dediny po tme." Aha, tak už viem čo sa stalo. William je opäť 'prehnane ochranný'. Pozrela som sa dole na moje nohy. "Prepáč, ale musela som pomôcť Melisse, potrebovala ma." William sa pozrel von oknom stále držiaci moju ruku. Nad niečim rozmýšľal. Trochu som sa za to cítila zle. William sa asi naozaj bál. "Čo mám s tebou robiť, kráľovná Ellizabeta?" Začervenala som sa. Nadvyhol mi hlavu a zahľadel hlboko do očí. On naozaj musí mať nejakú schopnosť, ktorou ma vždy okúzli. Zahryzla som si do pery a pozrela preč. "Nerob radšej nič." Odvrkla som s dúfaním, že si tieto slová nezoberie ku srdcu. William mi vrátil pozornosť naňho a jazykom prešiel po mojom krku. Chytila so sa jeho košele. Nadvyhol vyššie hlavu a zašeptal do ucha: "Budeš nabúce poslúchať?" Pozrela som na zem celá červená. "T-to ti nemôžem sľúbiť." William ma zatlačil do menej viditeľnej chodby. Pritlačil ma ku stene a chytil za krk. "Tým pádom ťa musím potrestať, aby sa to neopakovalo. Srdce mi začalo byť o tlkot naviac za sekundu. Položil jeho ruku na moje brucho a pomaly posúval vyššie a vyššie. Pri tom ma velkolepo bozkával všade po krku. Zaryla som si prsty do jeho ramena a na druhé som položila moju paradajkovú hlavu. Veľmi som sa snažila nevydať ani najmenší hlások, aby prechádzajúci ľudia na chodbe hneď vedľa nič nepočuli. Jeho jemné dotyky na mojom bruchu ma trochu šteklili. "William...!" Potichu som sa zasmiala.
"Ako často vykonávate sexuálne aktivity?" Zaskočila mi voda, ktorú som si potichu užívala. "Aj ja ťa zdravím, Maya. Čo ťa prinútilo k tejto otázke?" Stále som si pokašľávala. "Veď vieš. Niekedy ťa nájdem rozmýšľať nad niečim úplne von zo sveta. Väčšinou si kúšeš do pery ale teraz si mala pohár s vodou..." zastavila som ju. Som až taká prečitateľná? "Ja-.." Maya ma tiež zastavila. "Vieš čo? Už to ani nechcem vedieť." Odyšla. Trochu som vykulila oči a pozerala na pohár, akoby by mal z môjho pohľadu o chvíľu prasnkúť. Z kadiaľ ju to napadlo?
"Idem to lesa." Oznámila som Williamovi, ako som si zapínala šípy o rameno a brala luk z držiaku. "Ako dlho plánuješ byť preč?" Pozrel na mňa William. Chystala som sa prehovoriť, no William ma prerušil: "Nemusíš odpovedať, idem s tebou." Pozrela som zmätene na stenu, ktorá bola úplne oničom.
Zostúpila som z koňa a zaviazala ho okolo stromu. Zašla som trochu nižšie do lesa. Nabila som luk a namierila na strom. William sa oprel o strom za mnou a pobavene ma pozoroval. Nadýchla som sa zhlboka a zatvorila oči. Strelila som presne do prostriedku kmeňa. Pozrela som na Williama s poloúsmevom. Ten len nadvyhol prekvapene obočie. "Idem zostrielať nejakých vtákov." Vydala som sa ešte trochu nižšie na trochu väčšiu plochu bez stromov. William ma následoval. Postavila som sa do prostriedku plochy a pripravila šíp na strielanie. Zaznel prvý škrikot vrany. Behom stotiny som naňho namierila a vystrelila. Trafila som ho. Tak sa stalo aj s ďaľším a ďaľším. Otáčala som sa z prava do ľava ako padali vrany na zem. William ma len prekvapene pozoroval. Na oblohe sa objavila lastovička. Namierila som na ňu no nevystrelila. "Prečo zabiješ vrany a lastovičku minieš?" Zmätene sa na mňa pozeral. "Túto dobu dostávam celkom veľa ztiažností na vrany. Vraj kradnú jedlo a šperky." Nadvyhol obočie. "Akoto, že ja o tom neviem?" Usmiala som sa. "Nemôžeme predsa obťažovať nášho kráľa s takými maličkosťami." Ťukla som mu prstom po nose. William sa zasmial.
