Vonku bol chladný búrkový deň. Čítala som si s Williamom knihu. William mal položenú hlavu na mojom bruchu, ja som sa mu medzi mojím čítaním hrala s vlasmi. Zaznelo klopanie na dvere. Obydvaja sme ztrhi pohľad z knihy na dvere v rovnaký čas. Amalie otvorila dvere. "Ľudia? Sú tu nejaký dvaja pánovia. Vraj Veľvyslanci." Vyskočila som z postele. "Panebože, úplne som na to zabudla." Chytala som sa za hlavu ako som si prezliekala oblečenie. "Nemali prísť až o týždeň?" Spýtal sa prekvapene William sám seba. Vztúpili sme do vchodnej haly, kde stáli dvaja veľvyslanci z Číny. Usmiala som sa na nich. "Vitajte!" Zvolala som ako som prichádzala bližšie ku mužom. Jeden bol mladý a očarujúci, a druhý bol starý a šedivý. Najskôr som podala ruku tomu mladšiemu. "Veľvyslanec Haoran Chiu, Kráľovná Ellizabeta." Dal mi nežný bozk na prsty. Podala som ruku druhému. "Veľmi rád vás spoznávam, kráľovná. Volám sa Jiang Bao." Jiang mi chytil ruku a dal mi tiež bozk na ruku, len trochu dlhšiu. Stále..., stále... . Už to bolo divné tak som mu ju nežne vytrhla. Usmiala som sa. William sa na Jianga pozeral s veľmi podozrivým pohľadom. Podal mu ruku rovnako, ako Haoranovi pred chvíľou. Poprosila som slúžky, aby im ukázali ich izby. Ako zašli za roh, William sa ku mne naklonil a potichu povedal: "Ten Bao si veľmi užíval tvoju ruku." Obydvaja sme sa zasmiali. "Nežiarli, William." Škádlila som. Zobudila som sa niekedy v noci. Bola som neuveriteľne smädná. Zašla som do kuchyňe, kde som si naliala plný pohár vody. Oprela som sa o stolík a pri popíjaní vody som rozmýšľala, koľko môže byť hodín. Zrazu sa v kuchyni objavil Haoran. Prekvapene som naňho pozerala. "Oh prepáčte, nevedel som, že tu niekto je." Haoran sa ospravedlňoval. "Nie, vporiadku." Ukazovala som mu, aby si vybavil to, kvôli čomu prišiel do kuchyne. Nalial si vodu a oprel sa o stolík oproti mne. Chvíľu sa na mňa pozeral. "Tak, vy ste z Číny čo?" Prerušila som neuveriteľne trápne ticho. "Áno." Odpovedal. "Musela to byť dlhá cesta až sem do Anglicka." Napila som sa. "Bola to neuveriteľne dlhá cesta." Usmiala som sa. "A vy, kráľovná, pochádzate ztadiaľto?" Vyzvedal Haoran. "Nie. Narodila som sa ako princezná v kráľovstve Victoria." Trochu som si zývla z únavy. "Máte aj s kráľom Williamom deti?" Pozrel sa mi do očí, akoby to bola veľmi dôležitá otázka. "Áno, dve dcéry." Haoran sa usmial. Položila som pohár a mierila ku dverám, kde ma zastavil Haoran. "Smiem vás vyprevadiť do vašej izby?" Prekvapene som sa pozerala. "Moja izba je ale na úplne druhej strane od vašej." Haoran sa usmial. "Nevadí mi menšia prechádzka." Len som sa usmiala. Už pred dverami, kde spí William, sa ku mne Haoran trochu priblížil a pomali sa nakláňal k mojej tvári. Zľakla som sa a prochu cúvla. "Prajem vám dobrú noc, pán Chiu." Otvorila som dvere a čo najrýchlejšie zatvorila. Ľahla som si do postele a chvíľu som pozerala na strop. O čo sa Haoran pokúšal? Chcel ma pobozkať? A ešte hneď pred dverami, kde bol William? Trchu som sa zatriasla. Ľahla som si na bok a zaspala som. Snívalo sa mi o Haoranovi z nejakého dôvodu. Brrr!
