Môj Právnik, Môj Milenec✔

13.

Poznáte ten pocit, keď si želáte nejakú situáciu preskočiť a mať už po nej? Ako keby som sa pripravoval na maturitu, prajúc si, nech už to mám za sebou, bez ohľadu na to, ako to skončí. Presne ten pocit som zažíval a bol som pre to zúfalý.

Doslova som hypnotizoval hodinky, snažiac zastaviť ručičku, ktorá sa nespútane blížila presne k tomu číslu, ktoré som nechcel.

Keby tak teraz preskočila na šestku.

Pomyslel som si. Nemal som náladu na nijaké takéto veci. Jednoducho som chcel ísť spať a na všetko zabudnúť...

Bol som stále v košeli a nohaviciach, takže som sa na to vykašľal a rovno si dal tepláky. Pobehoval som bez trička, ako som to robieval vždy. Nechcel som Jasmine nejako ohúriť, pochopiteľne sa mi to nepodarilo, takže mi to bolo skutočne jedno. Opieral som sa o linku a stále sa trápil nad tým, čo jej poviem.

A ako na povel, dvere výťahu sa otvorili a v nich čakala práve ona. Bola oblečená v jednoduchej blúzke a nohaviciach, ale skutočne jej to pristalo. Vyzerala pomerne nahnevane, čiže to ma donútilo sa cítiť ešte horšie ako predtým. Och, nech už to mám za sebou.

,,Ahoj," povedal som jej na začiatok.

Pery mala stisnuté k sebe a jej reč tela jednoznačne hovorila, ako veľmi je nahnevaná. Preto si dala záležať na prísnom pohľade, ktorý mi celý čas venovala.

,,Čau," povedala, tašku si buchla na sedačku a sadla si na barovú stoličku, čiže oproti mne. Bola medzi nami linka, ale i tak som sa bál, že ju preskočí a roztrhá ma v zuboch.

,,No, čakám na to vysvetlenie alebo čo to už má byť," povedala mi. V hlave sa mi odohrávalo toľko viet, ale i tak som si nevedel vybrať správny tvar a ani myšlienku.

,,Skutočne som dnes nebol v reštaurácii s nejakou mojou novou pipkou. Bola to moja klientka, pretože sme čakali na rozsudok, skutočne," povedal som jej spočiatku. Tŕpko prikývla.

,,Snáď si na ňu žiarlila?" Spýtal som sa prezeravo. V jej očiach sa spočiatku niečo divné mihlo, ale potom sa závratne zmenilo na zásterku alebo viacmenej iné emócie.

,,Nie, nežiarlila, viac ma nahnevalo, že v piatok sme sa spolu vyspali a o tri dni by si si už narazil novú," povedala mi. A prišlo to. Presne teraz som mal možnosť jej to povedať. Cítil som, ako sa ma zmocňovala nervozita. Mal som pocit, že tá žena je samotný satan! Každú chvíľu som čakal, kedy mi spraví niečo... Nevedel som prečo bolo pre mňa také ťažké jej to povedať, ale jednoducho som vedel, že ju tým zaisto nahnevám. Nemohol som nič iné robiť, mala by to vedieť čím skôr tým lepšie. Aj tak bola na mňa už nahnevaná, čiže nech aspoň oprávnene.

,,No, vlastne," zatiahol som nervózne. ,,Sme sa spolu nevyspali," povedal som. Zostala ticho a ja som čakal na akúkoľvek reakciu, ale žiadna nejako neprichádzala.

,,Nemali sme spolu sex?" Zopakovala moje slová pomaly. Nervózne som sa usmial a potom prikývol.

,,No, nemali," vysukal som zo seba.

Jej líca začali priam horieť tým, ako veľmi sa začala hnevať. V momente sa postavila a namierila si to ku mne, ale ja som okamžite začal klusať ďalej a ona rovno za mnou. To znamenalo, že práve teraz sme sa točili okolo môjho ostrovčeka v kuchyni.

,,SI ZO MŇA ROBÍŠ SRANDU!" Zakričala. Intenzita jej hlasu bola silná ako fras, až sa mi zježili chlpy na každej časti môjho tela. V strachu som sa jej stále snažil uniknúť počas obchádzania ostrovčeka.

,,Nechcel som, ale... Ale to tak vyšlo!" Zakričal som na svoju obhajobu, ale pekelne som videl, ako som len prilieval benzín do ohňa.

,,Celý ten večer si sa na mňa lepila s tým tvojím dobrým zadkom a ešte lepšími bokami a vtedy, keď si ma začala tam bozkávať, ja som sa nevedel ovládať. Mal som to v pláne, mal, bola si opitá a túžila si po mne a ja po tebe, tak som nás zobral ku mne, ale akonáhle sme si lahli do postele, zaspali sme!" Vysypal som zo seba. Nevyzeralo, že jej to nejako zavážilo na jej hneve.