Môj Právnik, Môj Milenec✔

3.

Jasmine:

Moja hlava nebola v najlepšom stave. Nevedela som ale či fyzickom alebo psychickom.

Z fyzickej stránky mi stále udieralo včerajšie víno do hlavy, preto mi možno treštila...

Bolesť hlavy z vína zaiste prejde, ale nevedela som si to predstaviť ohľadom tej psychickej stránky. Takéto silné a hnusné výčitky som nemala už sakra dlho. Vyčítala som si to, že som si nechala tak ľahko nalievať víno, že som sa pri ňom nechala uniesť a to, že sme sa bozkávali mi na tom moc nepomáhalo...

Bála som sa, ako zareaguje moja najlepšia kamarátka. Boli sme kamarátky už vyše sedem rokov, asi od strednej alebo jej konca...

Zaklopala som na dvere jej bytu. Spoza nich sa ozval veľký buchot, následovné rýchle kroky. Mala som pocit, že tam práve niekoho zavraždila, ale ona toho nebola v žiadnom prípade schopná.

Otvorili sa dvere a ja som bola priamočiaro vtiahnutá do útrob jej bytu. Čierne vlasy mala ako vždy zopnuté v cope. Na perách jej hral samoľúby úškn a ja som zovrela medzi zubami spodnú peru, už dopredu sa obávajúc, ako zareaguje na to, čo sa včera stalo.

,,Povedz mi všetko!" Povedala na začiatok. ,,Kávu?" Spýtala sa, cupitajúc za linku.

,,Čaj," vzdychla som. Pozdvihla obočím, ale nič nepovedala. Až keď som mlčky sedela na gauči pár minút, presekla ticho.

,,Čo ten včerajšok bol až taký hrozný, keď sa takto tváriš?" Spýtala sa ma. Čiastočne som pokývala hlavou. Pozdvihla obočím a posunula predomňa šálku s čajom. Pohľadom som jej poďakovala a potom sa s hlbokým povzdychom oprela o operadlo sedačky.

,,No ták, chcem vedieť všetko," posúrila ma. Prikývla som, na znak toho, že som vedela, ale viacmenej išlo o to, že som nevedela, akým spôsobom jej to povedať...

,,Mala si tam ísť ty, keď tak všetko chceš vedieť," zasipela som na ňu. Zamračila sa.

,,Myslela som, že už na Kevina nemyslím, ale stále to je zlé... Bolo by to iba horšie, keby som išla na rande s ním," odpovedala mi. Mykla som plecami nad jej odpoveďou a založila si ruky.

,,Mám sa radšej pýtať?" Položila priamočiaro otázku, keď videla, že sa nejako nehrniem do rozprávania. Nemo som prikývla.

,,Ako vyzeral? Bol sexy? Je pekný vlastne?" Spýtala sa ma.

Oh Jane, keby len to...

,,Bol... Mal na sebe košelu, kučery upravené, krásne oči, pery... Bol dosť atraktívny," povedala som, predstavujúc si jeho tvár zo včera. Striaslo ma. Keby len vedela, ako chutili jeho pery, ako ma schytili jeho ruky, aka bola jeho prítomnosť. Oh, skutočne som už dlho nemala takýto zážitok.

Jane rozkvitol na perách úšklabok. Prevrátila som očami, ale v mojom vnútri som ju chápala a podporovala... skutočne bol taký, ako som rozprávala, ale to som ani nepreháňala... Vedela som, že jednoducho ona na takých mužov bola..  A moja chladnosť a nechladnosť mi i tak nezabránila v tom, aby som mu podľahla aspoň trochu. Och! Aká som ja hlúpa.

,,Boli ste na večeri?" Spýtala sa. Okamžite som prikývla.

,,Áno... Trochu ma opil a potom aj odviezol domov," priznala som sa tŕpko. Moja najlepšia kamarátka sa znova uškrnula.

,,A aký je? Čo si sa o ňom dozvedela?"

Vedela som, že bola zvedavá, ale najradšej by som to mala už celé za sebou, pretože to bolo vcelku trápenie, rozprávať o niečom, čo ste si vyčítali...