Môj Právnik, Môj Milenec✔

7.

,,Tak nazdravie," povedal som a štrngol s Patrickom pohár ľadovej whiskey. Keď sa mi do tela rozprúdila táto božská tekutina, ani som si neuvedomil, že som vzdychol. Miloval som ten pocit rozpíjacej sa tekutiny v ústach. Bolo to na nezaplatenie. V živote by som ten alkohol nevymenil za iný... Bol až príliš môj obľúbený.

,,No čo, ako sa máš, ženáč?" Spýtal som sa so smiechom Patricka. Okamžite zbledol ako stena a ja som pozvdihol obočím.

,,Povedal som niečo zle?" Spýtal som sa pre istotu. Krátko pokrútil hlavou, tak som sa oprel o operadlo a čakal na jeho odozvu.

,,No niečo hrozné. Vraj sa chce rozviesť," povedal mi. Okamžite som vypleštil oči.

,,To vážne? A prečo? Komu to dávate do rúk? Či sa nejdete súdiť?" Spýtal som sa začudovane.

Sice som na neho vyvalil peknú spŕšku otázok, ale nevyzeral, že by mal sebamenší problém mi na ne odpovedať. Trochu sa posadil vyššie a napokon sa pozrel na whiskey. Okamžite som ho pohľadom povzbudil, takže si aj v zápätí nalial a celý obsah pohára do seba vyklopil. Prehrabol si kučeravé čierne vlasy a zabodol do mňa oči.

,,Nuž... Ja sa nechcem rozviesť... Ona sa chce rozviesť, prerože si myslí, že sme jednoducho... Ako to povedať? Povedala, že sme prílis vzdialení, rozlišní, že sme sa zobrali narýchlo a bola to chyba. Vraj by sme to mali riešiť čím skôr, kým nemáme nejaký extraveľký spoločný majetok a nemáme deti," povedal mi s povzdychom. Na jeho hlase predsa niečo nesedelo, preto som sa začudoval, ale cez to som čakal, čo bude pokračovať.

,,Vlastne ani neviem. Ide viacmenej o to, že ja sa rozviesť nechcem a ona áno. Podľa mňa to ešte má nádej, nie je to zahodené ani nič. Jednoducho ju stále milujem, je to moja manželka a nechcem, aby sme za rozviedli len kvôli tomu, že máme zlé obdobie. Zatiaľ sme od seba, ona si našla byt niekde a ja bývam v tom našom sám... Je len otázka času, kedy to dá na súd. Keďže ja s rozvodom nesúhlasim, inak to nepôjde," povedal mi. Prikývol som a snažil sa spracovať všetko, čo mi momentálne povedal. Hlboko som prikývol a po krátkej odmlke sa ozval.

,,A čo si myslíš, bude mať dosť dôkazov alebo tak, aby vás rozviedli? Za to, že ona si to rozmyslela a že sa jej to nepáči, za to ju súd nerozvedie. Ako síce záleží, kto by vás súdil a akého právnika by si mal, ale i tak... Málokto rozvedie manželstvo len s nejakými komplikáciami... Ak teda nebudete mať nejaké problémy s rozdelením majetku, vtedy vám skôr pristúpia na rozvod.. Ak to bude príliš rozdeľovania a snaženie sa ukradnúť peniaze tomu druhému a súd neuvidí nijaký iný racionálny dôvod, určite vás nerozvedú... No dúfam ale, že na ten rozvod nedojde," povedal som a s jemným úsmevom ho potľapkal po pleci.

Patrick sa na mňa ublížene usmial.

,,Ďakujem, to aj ja dúfam. Ale keď už k tomu príde, musím si za právnika vybaviť teba. Si strašne dobrý v tom, čo robíš," povedal mi. Sucho som sa zasmial.

,,To ti teda vďačím za tvoj názor, že si svoju prácu robím dobre, ale určite nie. Súd by to nepovolil, lebo sa poznáme a sme kamaráti. Keby som ja bol právnikom tvojej manželky, vtedy by to aj išlo, pretože by som bol proti tebe a bolo by to len na nej, či by podstúpila také riziko, že možno ti budem menej krivdiť alebo tak. Každopádne je malá pravdepodobnosť, že váš rozvod dostanem práve ja. Ešte aj z toho dôvodu, že posledne dostávam omnoho ťažšie veci," povedal som a pomasíroval si spánky. Patrick prikývol, že mi porozumel. V ten moment sme zostali sedieť v tichu.

,,Pamätáš si na koniec strednej?" Spýtal sa ma. Zachechtal som sa.

,,Jasne, že si to pamätám. Len blázon by si to nepamätal," povedal som. V hlave sa mi premietali všetky tie scénare z tej noci. Na konci strednej školy sme si spravili veľkú rozlúčku, úplne celý ročník a myslím si, že tam bolo omnoho viac cudzích ľudí. Pamätám si, ako sme sa zrúbali do priekopy pri ceste, takí sme boli všetci v náladičke. Totižto sme vo vláčiku tancovali a náš rušeň to napáral do zeme a potom sa zmietla vlna ako domino. O tom večere sa dalo rozprávať dookola. Bolo to jedno veľké blázonstvo, ktoré bolo asi to najlepšie v mojom živote, čo som mohol s mojimi sprostými spolužiakmi vyviesť. Boli sme všetci mladí a trhnutí a myslím si, že takmer nikto toho večera neľutoval.

,,Oh, pamätáš si na to jedno dievča, čo sa vozilo na kapote môjho auta a potom z neho vyskočilo na strom a nevedelo sa z tade dostať? Potom mňaukala ako mačka, dúfajúc, že po ňu prídu hasiči a dajú ju dole." Zasmial sa Patrick. S úškrnom som prikývol.

,,Áno, Katherine Lincolnsnová," povedal som. Patrick okamžite postrehol jej meno.

,,Oh áno, to bola ona. Nevieš čo je s ňou dnes?" Spýtal sa ma zamyslene. Ale aj keď som hlavou krútil, vo svojom vnútri som sa uškieral.

Reč bola práve o Kath. O tej Kath. O mojej bývalej najlepšiej kamarátke, s ktorou doposiaľ tajne spávam. Myslím si, že keby som to tu jemu povedal, buď by ma označil za klamára alebo blázna či by si myslel, že nerozprávame o tej istej osobe.

,,Neviem... Po strednej sme sa ešte asi tak rok bavili, ale potom keď sme sa sem presťahovali, sme nejako obmedzili kontakt. Už ani neviem, ako vyzerá," povedal som zamyslene, i keď som neskutočne klamal. Mykol som plecami.

Patrick bol môj dobrý kamarát a aj teraz je. Spolu sme chodili do istého ročnika na strednej a po jej ukončení sme sa spolu presťahovali do New Yorku, kde sme bývali spolu v jednom byte asi rok a potom sme sa rozdelili, pretože on si našiel svoju tú terajšiu manželku. Vôbec neviem, čo tá žena je zač a ani ma to úprimne nezaujíma. Keď sme sa s Patrickom rozdelili, pár rokov sme sa asi ani nevideli a pomaly sme si prišli opäť na meno až vtedy, keď sme začínali pracovať v A.C.

,,Neviem čo sa stalo s trištvrtinou nášho celého ročníka," priznal sa. Zamial som sa a nalial nám ďaľší pohárik.

,,Tak ti poviem. Časť mrtvá, časť bezdomovci, časť je niekde predávkovaná pod mostom a ostatok zmizol z povrchu zemského. A ani ma to popravde netrápi, ide viacmenej o to, že málokto mal predpoklady na to, aby sa posunuli ďalej... Koľko z nich sa trhalo so mnou na právo a pozri... Nie je o nich ani chýru ani slychu," povedal som s jemným smiechom. U väčšiny spolužiakov to tak skutočne bolo a tak aj dopadli.

,,Dobre, ale pozri sa na nás dvoch... Akí sme boli na strednej nevychovanci a ako nás neznášali, boli sme tupí a ledva sme prešli. A ty sa teraz váľaš na mieste v A.C. medzi najlepšími právnikmi, pričom si mladý a pekný. A nech som neviem aký skromný, ale musím uznať, že aj moja pozícia je veľmi dobrá. Ja vlastne vynášam za to, že len sedím v kancelárii a robím zopár papierov. Mesačne zarábame viac peňazí, ako sme sa celý rok videli počas študenských čias. Ben, my si žijeme na vysokej nohe a nech si každý myslí čo chce, ale dopadli sme nalepšie z celého našeho prehnitého ročníka," povedal smelo. Mal pravdu. Skutočne sme to dobudovali až niekam, kde sme ani nesnívali.

,,Nuž, to je pravda... A treba to spečatiť ďaľším pohárikom, mám taký pocit," povedal som záludne, ale Patrick mi hneď odpovedal širokým úškrnom, čož ja som uchopil fľašu a hojne nám nalial. Keď sme do seba kopli ďaľší pohárik zlatistej tekutiny, labužnícky som si oblizol pery. Miloval som piť s kamarátmi. Dokázalo to tak dobre prefiltrovať hlavu hlavne vtedy, keď sedíte pri tej uvoľnenej konverzácii s tým vašim kamarátom, držiac pohár s tvrdým alkoholom, spomínajúc na staré spoločné časy.

,,Chýba ti to? Ten študenský život?" Spýtal sa ma zamyslene. Sucho som sa zasmial.

,,Ak myslíš to neustále učenie, ten stres zo skúšok, videnie tých istých tvári niekoľkokrát do týždňa, do toho ten hrozný život z pár dolárov a strach že z čoho vyžijem...? Myslím si Patrick, že mi to neskutočne chýba! Normálne sa mi slzičky hromadia v očiach z dojatia, že ako rád by som sa do tých čias vráril," Doberal som si môjho kamaráta viac ako obvykle. Neviem či to bolo preto, lebo som s ním dlho nebol alebo to bolo stúpaním hladiny alkoholu v mojej krvi. Myslím si, že obivoje urobili svoje dostatočné čaro.

,,Ale prosím ťa," okomentoval. Pokrútil som nad ním hlavou. Už zostalo ticho a ja som vedel, že by bolo trochu divné, znova začať tému stredná škola, čiže som si radšej vybral niečo úplne iné.

,,Počúvaj, nepotrebujete náhodou ekonóma? Môj brat by potreboval prácu. Je dobrý, má to dokonca aj vyštudované a jediné mínus je, že nie je tak atraktívny ako ja," povedal som. Moja spoločnosť so sprievodom smiechu pokrútila hlavou.

,,Ty si debil," skonštatoval. Prevrátil som očami.

,,Ako keby ty si nebol," skonštatoval som naspäť.

,,Vlastne jedno miesto by sa u nás našlo. Popýtam sa a dám ti vedieť," povedal mi. Ihneď mi na tvári vykvitol úsmev.

,,Tak to som rád," povedal som smelo a ešte viac smelo som do seba vylial ďaľší pohár pálivej tekutiny.