Damon sedí pri Alaricovom hrobe a pije burbon.
Damon: Vypúšťajú lampióny do neba. Veríš tomu? Japonské lampióny, ktoré symbolizujú zmierenie s minulosťou, ale zabúdajú, že nie sme Japonci. Robia to, lebo sú deti. Zapálenie sviečky neobráti všetko na dobré, ani modlitba. Nakoniec sa z Eleny stane ako z nás ostatných nenásytná upírka. Hlúpe, popletené, otravné, malé deti. Viem, čo povieš: Cítia sa dobré, Damon. No a čo? Na ako dlho? Na minútu? Na deň? Aký je v tom rozdiel? Lebo nakoniec, keď o niekoho prídeš, žiadna sviečka, žiadna modlitba neprekryje skutočnosť, že tam, kde kedysi bol ten, na kom ti záležalo, zostane nezaplniteľné prázdno. A kameň s dátumom narodenia, ktorý je isto falošný. Takže, vďaka priateľ. Musím sa tu o nich starať. Mal som byť už dávno po smrti. Nezískal som ju, vieš to? Zostal som tu trčať, hádam sa s bratom a starám sa o deti. Nechal si ma tu.
Alaric: Tiež mi chýbaš, Damon.
