Vlky vyjú vo dvojici [HP & Zaklínač crossover]

9.

Po večeri nik nemal náladu na rozprávanie. Ciri šla do svojej izby takmer behom. Zavrela dvere a chvíľu načúvala, či sa neozvú kroky niektorého z čarodejníkov.

Potom sa vrhla k meču položenom na nočnom stolíku. Horúčkovito skontrolovala pošvu aj zbraň. Nikde ani náznak poškodenia. Dobre. Bude ju dnes večer potrebovať, ak sa potvrdí jej podozrenie.

Stále tomu sčasti nechcela uveriť. Remus nepôsobil ako žiadne monštrum, ktoré doteraz stretla.
Bolelo ju, že dnes v noci možno zabije niekoho, kto začínal byť jej priateľom.

Obliekla si svoje staré veci. S povzdychom si pripevnila meč na chrbát tak, aby jej rukoväť vytŕčala ponad plece.

Vyzrela von cez okno. Už sa dávno zotmelo a čoskoro mal vyjsť Mesiac. Na chodbe zavŕzgali dvere.

Ciri počkala ešte pár minút, kým vyšla na chodbu aj ona a pobrala sa dole schodmi. Opatrne našľapovala. Ktovie, čo by spravili Jamesovi rodičia, keby ju našli ozbrojenú kradnúť sa von.

Až za bránkou prešla do normálneho kroku. Na moment sa zastavila. Kam by asi šiel Remus? Napadlo jej jediné miesto. Cintorín.

Vykročila tým smerom. Postupne zrýchľovala, až na konci poklusom prebehla cez tepanú bránu areálu.
Dobehla až k hrobu, kde sedeli minulú noc.

Prudko zabrzdila. Remus sa otočil za zvukom a zreničky sa mu rozšírili, keď ju uvidel.
„Ciri! Čo tu robíš? Musíš ísť okamžite preč!"
Nemohol uveriť, že sem dnes prišla.

„Nikam nepôjdem. Rozlúštila som tvoje tajomstvo."

Aha. Takže takto to je, pomyslel si čarodejník. Chce bojovať. „Nie je to tak, ako si myslíš–"

„A ako to teda je?" skočila mu do reči. „Nie si vari vlkolak?"

Sklopil pohľad. „Som. Ale..."
„Žiadne ,ale' nie je. Musím chrániť obyvateľov tejto dediny. Preto ostanem." A zastavím ťa, dopovedala v mysli.

„Remus nikomu neublíži," ozvalo sa napravo od čarodejníka.
„Má nás," povedal niekto naľavo.

Z tmy sa vynorili tri postavy. James, Sirius a Peter sa postavili vedľa Remusa. Ciri si všimla, že všetci ho ochranársky kryjú.

Ach, ako veľmi by im chcela veriť! Ale vedela, že lykantropia sa nedá preľstiť ani prekonať hrubou silou. V jej svete to bola kliatba, ktorá sa nedala zvrátiť. Remus je nebezpečný pre každého v jeho blízkosti. Keby sa len mohol ovládať! Ale toho žiaden vlkolak nie je schopný.

Remus vytiahol z vrecka fľaštičku. „Hovoria pravdu. Mám ich a k tomu tento elixír. Bude fungovať. Nikomu neublížim." Musí fungovať. Ak by nezabral, bolo by preňho kvôli prítomnosti toľkých ľudí oveľa ťažšie sa kontrolovať. Lenže pri týchto elixíroch sa nedal predpovedať ich účinok.

„Nemáš to čím zaručiť," oponovala Ciri.
„My zaňho ručíme," odsekol James. „Nikomu sa nič nestane."

„A ako ho zastavíte, ak elixír zlyhá?"
„Máme svoje spôsoby," pousmial sa Sirius.

„Aj tak odmietam odísť. Je mojou povinnosťou ostať tu a ubezpečiť sa, že –"

„Prestaňte sa hádať!" Remusov zvýšený hlas sa rozľahol priestorom. „Ciri, ak okamžite neodídeš, bude to mať následky pre nás všetkých. Ja... neviem, aký účinok bude mať elixír, ale ak zlyhá... jedinou ochranou zostávajú Záškodníci. Iba oni ma vedia upokojiť natoľko, aby som skrotol. Ak," zdôraznil to slovo, „sa mi do cesty nepripletie niekto iný. Varujem ťa, odíď, kým môžeš. Nechcem, aby sa to zvrtlo. Nechcem bojovať."

„Remus, vari to nechápeš? Ja musím zostať. Som zaklínačka. A ak má nastať boj, tak nastane." Vystrčila bradu.

Peter sa pokúsil niečo povedať. „Ciri–"
„Mesiac už vychádza," prerušil ho Remus. Otvorli fľaštičku a na jeden hlt vypil jej obsah. Potom sa zahľadel na nočné nebo.

Spoza mrakov sa vynoril striebristý disk. Ciri však sledovala iba mladíka pred sebou. Neunikol jej moment, kedy sa začal meniť.

Najprv mu iba kde-tu vyrašili dlhé chlpy. Potom bleskovo pokryli celé jeho telo. Tvár sa mu predĺžila, z nechtov sa stali pazúry. Praskot kostí doprevádzal žuchnutie láb na zem.

Zrazu už pred ňou nestál človek, ale vlk. Bol sivo-hnedý a v mesačnom svetle sa mu leskli zelené oči. Tie oči boli mrazivo ľudské. Vlk si ju krátko premeral.

Ciri ako v tranze iba stála. Vedľa vlka nastali tri podobné premeny. A už stáli pri ňom jeleň, pes a malý potkan.

Vlk sa najprv zatváril ospalo. Vzápätí sa však otriasol, akoby sa chcel zbaviť niečoho, čo ho nútilo ostať v pokoji. Prižmúril oči a vyceril zuby.

Zaklínačka sa až teraz spamätala a tasila meč. Vlk skočil.

Ciri okamžite uhla doľava. Vlkolak nedopadol tam, kde predtým bola ona. V strede skoku ho zrazil čierny pes, ktorý dovtedy stál na Siriusovom mieste.

Pred zaklínačku sa postavil jeleň, James. Svojím mohutným parožím jej zahatal cestu k vlkovi a psovi, ruvajúcimi sa za ním.

Ciri vrátila meč do pošvy. Nechcela ním poraniť Jamesa. Opatrne spravila krok k jeleňovi. Neustúpil. Naznačila útok. Skočil jej na to a rozbehol sa proti nej, snažiac sa ju nabrať parožím. Uskočila doprava a z celej sily sa napriahla. Zasiahla ho zboku.

Jeleň zastavil. Ciri znovu zaútočila. Vyhla sa kopu a sama kontrovala. James sa zrútil dopredu. Pokúsil sa vstať, ale jeho predná noha ho neuniesla.

Obrátila sa smerom k vlkovi. Ten sa stihol vysporiadať so Siriusom rovnako ako ona s Jamesom.
Tasila Zireael. Teraz to je iba medzi nimi dvomi.