Vlky vyjú vo dvojici [HP & Zaklínač crossover]

3.

Keď kráčali smerom k hradu, Remus vytiahol z vrecka v habite kus pergamenu. Keď naň poklopkal a zašepkal slová, zjavila sa na ňom mapa. Ciri nenápadne nazerala zboku. Zdalo sa jej, že sú na nej nápisy, ktoré sa pohybujú. Remus si sám pre seba pokýval hlavou, a potom sa zastavil. Z druhého vrecka vytiahol ďalšiu vec – akýsi balík látky.

Rozvinul ho a Ciri zistila že je to plášť, no taký v živote nevidela. Bol sčasti priesvitný a zvláštne sa od neho odrážalo svetlo. Remus jej ho podal.
Keď ho chytila do ruky, mala pocit, že drží vodu.
Udivene si ho prezerala.

„To je neviditeľný plášť, mám ho na dnes požičaný. Prehoď si ho cez seba a poď za mnou," zašepkal mladík. Ciri spravila, ako povedal, a spoločne sa vydali do hradu. Brána bola na kúštik pootvorená, aj to stačilo, aby cez ňu nepovšimnutí prešli. Remus pravidelne kontroloval mapu a v prípade potreby zabočil do inej chodby, aby sa vyhli nechcenému stretu.

Ciri obdivovala množstvo gobelínov a obrazov na stenách, rovnako ako brnenia na chodbách. Za jedným z gobelínov sa skrývalo tajné schodisko, po ktorom vystúpali o niekoľko poschodí.

V polovici Remus zabudol varovať cudzinku ohľadne miznúceho schodu, takže sa potkla a keby nebol zachytil jej lakeť, ktorý sa vynoril spod plášťa, mohla spadnúť nohou do diery.

Hneď ako našla rovnováhu, pustil ju, ale aj tak cítil na chrbte pohľad, ktorý sa mu celkom nepozdával.

Šťastne došli až pred obraz s veľmi tučnou paňou.

„Zase na potulkách, Remus?" ospalo zívla, keď ich zazrela, teda vlastne iba mladíka, lebo Ciri mala na sebe plášť. Zaklínačka len vyvaľovala oči na hýbuce sa a hovoriace plátno.

Čarodejník len s neistým úsmevom prikývol a potichu vyslovil heslo, na čo sa Tučná pani prehupla dozadu a vpustila ho dnu. Keď si Ciri uvedomila, že Remus sa chystá prejsť, vošla takmer súčasne s ním, takže si obraz nič nevšimol.

Ocitli sa v útulnej miestnosti s krbom, v ktorom dohasínala pahreba. V slabom svetle Ciri videla šarlátovo-zlaté zdobenie a erb leva na stenách. Vľavo aj vpravo boli schody. Remus sa vybral po tých napravo. Spoločne vyšli do veže a zastali pred dverami takmer pod strechou.

Remus ich opatrne otvoril a vkĺzol dnu, Ciri hneď za ním. Vstúpili do spálne so štyrmi posteľami s baldachýnmi, z troch sa ozývalo odfukovanie.
Mladík podišiel k jednej z nich a rozhrnul baldachýn. Ukázala sa hlava a trup druhého chlapca v pyžame, ktorý hlboko spal. Remus neváhal a začal ho potichu budiť.

„James, James, vstávaj. Máme tu... zaujímavú situáciu." Mladík niečo zamrmlal, a potom pomaly rozlepil viečka. Posadil sa.

„Čo? Remus, prečo ma budíš? Veď sú asi dve ráno," zívol na celú miestnosť.

„Teraz ťa potrebujem, James. Prosím, zostaň pokojný," použil svoju zvyčajnú hlášku. Potom sa nadýchol.
„Ciri, môžeš si dať dole plášť."

Dievčina ho poslúchla. Na Jamesove vyvalené oči nereagovala.
„No teda, Remus, nevedel som, že ty máš takúto kočku," uškrnul sa James a prehrabol si tmavé vlasy.
Spomínaný sa na rozdiel od vražedne zazerajúcej Ciri iba pousmial a pustil sa do vysvetľovania. Keď skončil, druhý čarodejník sa na dievča zahľadel.

„Zdá sa, že pred nami stojí hotová záhada. Takže, čo teraz? Povieš nám, odkiaľ si prišla? A prečo?"

Ciri si prekrížila ruky na hrudi. „Svoje odpovede dostanete. Nemám čo skrývať, ale najprv, on," kývla bradou na Remusa, „mi sľúbil teplú posteľ. Padám únavou. Je tu nejaká voľná? A možno..." trochu v rozpakoch sa pozrela na svoju košeľu a nohavice.

James chcel protestovať, ale potom sa lepšie prizrel jej oblečeniu. Aj jeho samého prekvapilo, ako chápavo prikývol. Remus už sa otáčal k jednému z kufrov a vyťahoval z neho čisté veci.
„Toto si obleč. Kúpeľňa je tamto, nik ťa v nej nebude vyrušovať. Môžeš sa aj umyť."
„Hlavne tam nezaspi," odporučil jej šibalsky James.

Vrhla po ňom ešte jeden vražedný pohľad, ktorý sa premenil na vďačný, keď sa stretol s Remusovým.
„Ďakujem," kývla mu a snažila sa, aby bolo naozaj poznať, ako je prekvapená tou ústretovosťou. Zobrala si od neho oblečenie a odišla do spomínanej kúpeľne.

Keď sa za ňou zatvorili dvere, James si prehrabol vlasy. „Zdá sa, že nás ešte aj v siedmom ročníku stíhajú nezvyčajné udalosti. A toto je teda zapeklitá záhada. Ako sa sem len dostala?"

Remus mohol jedine krútiť hlavou. „Neviem, naozaj neviem."

Spoločne čakali v tichu. Remus videl, že Jamesove oči sa pomaly zatvárajú, tak mu so slovami, že on na Ciri počká, povedal, nech ide spať.

Ciri vyšla z kúpeľne a ako by z nej bol iný človek. Keď nebola zafúľaná, čarodejník si ju konečne mohol poriadne prezrieť. Bola celkom vysoká a jej dlhé vlasy mali zvláštnu sivú farbu, hoci to mohlo spôsobiť šero. Pokožka bledá, postava štíhla ako tanečnica.

Jej oči boli aj v prítmí zelené a veru blýskať nimi vedela, o čom sa presvedčil už skôr. Teraz sa v nich však zračila iba únava.

Keď si vlasy odhrnula z tváre, uvidel kosákovitú jazvu na jej ľavom líci, tesne pod okom. Narúšala éterický zjav víly, ale hoci by ju mala hyzdiť, nebolo to celkom tak. Dievčina uvidela, že sa pozerá a znova si vlasy striasla do tváre.

Oblečený mala habit zo školskej rovnošaty, bol to Lupinov náhradný, a podeň jej dal nohavice a košeľu ako mal aj on sám. Jediné, čo sa nezmenilo, bol popruh, ktorý si prevesila krížom cez hruď. Bol ako-tak vyčistený od krvi a keď čarodejník uvidel vypraté oblečenie, vedel, prečo jej kúpeľ trval tak dlho.

„To si nemusela, domáci škriatkovia by sa o to postarali. Ukáž, podaj mi to." Pár mávnutí prútikom a už boli suché. Ciri musela uznať, že čary niekedy vôbec nie sú na zahodenie. To jej pripomenulo Yennefer a jej snahu v Rivii, čo ju nakoniec rozosmutnilo. Kúzlami sa nedá vyriešiť všetko.

Rozhliadla sa, aby si prezrela postele a zbadala, že voľná je vlastne len jedna. Tá Remusova. Pozrela naňho, náhle neistá, či si do nej môže ľahnúť, ale on jej iba pokynul.
„Sľub je sľub. A navyše, ja by som aj tak nedokázal zaspať," ubezpečil ju.

A tak si tam vyliezla, zatiahla závesy baldachýnu a zababušila sa do perín. O chvíľu už spala.