Nesiem na sebe ťažkú vinu
no výčitky nemám žiadne.
Nemám ani jedinú.
No aj tak sa cítim na dne.
Svet má tisíc krás,
mnohé z nich dušu zožerú.
Keby je šanca, spravím to zas.
Tak prichádzam k záveru
že ma to už prerastá.
Čas priznať si problémy.
Zahmlená myseľ je pričastá.
Nestojím - nie pevne na zemi.
Že je to v pohode? Sa ani netvárim.
Hovoriť o tom mi príde zbytočné.
Snáď sa z toho vyspím. Alebo zobudím.
Čo si moja chorá hlava počne?
Démoni moju dušu strávili.
Hviždiaci bič tne, steká krv vrelá.
Z okov sa vymaniť, na to nemám sily.
Len sa vydať do rúk nepriateľa.
