Ako sa to vezme (HP FF)

I.

       Mám dosť super život taký  bezstarostný taký proste klasický na teen vek. Mám veľa priateľov s ktorými mám úžasné priateľstvo máme veľa zážitkov. Moja mama je super mám s ňou dobrý vzťah nie jak niektorý rodičia so svojimi deťmi, môj otec hmm no ten ani neviem kto je, moji rodičia sa rozviedli keď som bola ešte malinka a keď som niečo chcela o ňom vedieť mama mi ihneď odpovedala stále tou istou vetou
,, Nie je dobre aby som vedela niečo o ňom "
túto vetu som počula už milión krát aj keď som nikdy nechápala prečo čo je také zle na tom aby som vedela kto je no ale, neriešila som to už lebo, som vedela že to z nej aj tak nevytiahnem. V škole sa mi darí dosť dobre mam celkom slušne známky. Ale, všetko sa to zmenilo jedného dňa. Ten deň kedy som vstala z postele a išla si žiť svoj deň tak ako každý jeden tak sa stalo to že ako má mama viezla na výtvarnú školu kam som chodila tak vletelo do nás auto. Zobudila som sa v nemocnici no nestálo sa mi nič vážne ale, za to moja mama umrela dosť zle som to znášala. Pohreb bol o tri dni na jej smrť. Tie tri dni som ani nerozmýšľala nad ničím iným len, nad ňou že prečo ? Prečo pravé ona? Dosť som si to vyčítala ani neviem čom lebo to bola vskutku úplná náhoda čo sa stálo ale, aj tak prišla som o mamu. Po jej pohrebe som začala viac uvažovať nad inými vecami už a to bolo to že, čo teraz bude so mnou predsa len ona bola jediná ktorá bola moja rodina nikoho iného som nemala, len ju. Pár dni som bola u kamarátky bolo to v pohode keďže bolo ešte leto a mali sme prázdniny ale ja som si ich už neužívala. Proste sa to nedalo. Ráz jak som sa šla prejsť a prevetrať hlavu od tých myšlienkach a všetkého naokolo jak má všetci ľutovali, ja som nechcela ľútosť chcela som pochopenie lebo bez tak je dosť nepríjemné jak ti všetci hovoria úprimnú sústrasť tým len viac a viac mi to pripomínajú. Áno bolo to slušne patrilo sa to ale omnoho radšej by som bola keby boli radšej ticho a sa ma opýtali miesto toho čo som napríklad robila a tak a nie že, ako sa mám. No ako sa asi môžem mať? Už sa stmievalo pomalý tak, som sa rozhodla že pôjdem už naspäť. V tom ako som prišla má zastavila kamaratky mama a podali mi nejaký papier že, prišiel poštou pre mňa. Zobrala som ho a išla do izby že si ho prečítam. Otvorila som ho a v ňom boli napísané:

Dráha Tina,
Viem čo sa stalo a preto Ti píšem, rozhodol som sa že, by bolo na čase sa spoznať a keď, už podstate nemáš nikoho tak nemôžem nechať to tak aby si bola sama bez nikoho blízkeho. Asi sa pýtaš teraz kto som, Volám sa Sírius Black isteže som si istý že, to meno ti nič nehovorí ani sa nečudujem som Tvoj otec a bol by som rád ak by si mi odpísala s odpoveďou či by si bola rada ak by som si Ťa vzal k sebe.
                                   S láskou Tvoj otec.

Ako som ho dočítala bola som mierne v šoku ako to že, ma našiel veď mama mi povedala že, nedovolí aby má spoznal a všetko okolo toho že, to je aj nebezpečné pre mňa. Ale bola som rada že, zrazu v tom temnom bode môjho života sa objavila mala iskrička nádeje v mojom srdci. Hneď som vybrala pero a papier začala písať:

Drahý otec,
Som Veľmi vďačná že, si mi napísal aj keď som to vôbec nečakala že, by niekedy mohol prísť den kedy by som Ťa mohla konečne spoznať. Budem veľmi rada ak by som mohla byť s tebou.
                                                 Tvoja Tina.

Po do písaní dopisu mi bolo celkom divné čom mi napísal dopis veď doba už je dosť moderná skôr by som čakala že, mi zavolá alebo napíše cez nejakú sociálnu sieť alebo tak a nie dopis. Je mi to jedno hlavne že, mi vôbec napísal a za to som rada aj keby mi to poslal sovou hlavne že, poslal. Dopis som dala do obálky a vypísala tie údaje zdvihla som sa a šla za Zuzanou (tak sa volá ta mama kamarátky) dala som jej dopis a požiadala ju či by bola taká dobrá a poslala ho. Povedala mi že, pošle ho hneď zajtra ako pôjde z roboty.
Ako som už bola v izbe, som len tak ležala na posteli a rozmýšľala nad tým aký by mohol byť môj otec až som z toho zaspala.
         Ráno má zobudila kamarátka Laura s tým že, urobila raňajky. Naraňajkovali sme sa a v tom dostala Laura nápad.
,, Čo keby sme niekam skočili veď už aj tak sa zaraz končia prázdniny a ty predsa nemôžeš celý ten čas len byť sama v izbe. "
Hm bol to celkom dobrý nápad a mala k tomu pravdu nemôžem stále byť v tej prekliatej izbe a utápať sa v myšlienkach tak som súhlasila.
Po raňajkách sme si išli pozrieť seriál Upírske Denníky ten seriál mám dosť rada. Potom už bol obed niečo sme si objednali a najedli sa. Boli už dve hodiny poobede tak sme sa pozbierali a pripravili sa von a šli sme za kamarátmi s ktorými som od vtedy čo sa to stalo nebolo normálne iba tak na kus takých desať minút dokopy. Dosť som si ten deň užila nemyslela som na tie veci čo sa stali a myslela na ten okamih čo teraz zažívam. Som rada že, Laura dostala takýto nápad dosť som sa odreagovala. Bola už noc asi okolo jedenástej večer keď, sme sa vybrali ísť domov (no ku nej domov). Ako sme už prišli tak mi Zuzana povedala že, ten list poslala. Išli sme do izby a celú noc až do rána sme sa rozprávali a zabávali, toto mi presne chýbalo.
      Ráno sme podstate išli spať. Zobudili sme sa niekedy okolo obeda. Ako sme boli v obývačke už a čakali na obed kým ho Zuzana uvarí. V tom niekto zaklopal na dvere. Šla som otvoriť dvere a v dverách stal muž. Muž ktorý mohol mať okolo 30 rokov bol celkom zvláštne oblečený, mal vlasy po ramena a mierne kučeravé a takej gaštanovej hnedej farby vyzeral byť aj celkom sympatický. Ako som tak pozerala naňho som sa ho rovno opýtala
,, Mam vám zavolať pani Zuzanu? "                                                                                                                 zrazu na mňa pozrel akosi zvláštne nechápala som dajak tak som radšej zakričala na Zuzanu nech príde a išla som do obývačky. Zuzana ho pozvala ďalej a rozprávali sa mám pocit že, tiež netušila kto asi môže byť ten pán. Naraz ma Zuzana zavolala ku nim do kuchyne a odišla. Momente som nejako zamrzla keď, povedala že, nám dá čas, vôbec som nechápala o čo sa jedná. V tom ten muž sa postavil a predstavil sa mi s úsmevom na tvári
,, Ahoj som Sírius Black "
a v tom momente mi to absolútne nedochádzalo tak som len ticho stála a pozerala sa naňho keď, v tom naraz z neho vyšlo
,, Som ten Sírius Black čo ti poslal dopis"
zasmial sa
,, Tvoj otec"
a vtedy mi to docvaklo ale aj tak som sa nezmohla na nič len na jednu primitívnu vetu ktorú som ani nemohla súvislo povedať
,, A-ahoj ja s-s-som Ti-tina"
na to mi len odpovedal
,, Viem ako sa voláš "
a usmial sa.
Cítila som sa zvláštne človek ktorého som chcela vždy spoznať zrazu stál predomnou a ja som nevedela čo mam povedať a ani čo robiť pritom od mala som si vždy to plánovala keď, ho stretnem, čo všetku mu poviem o svojom v živote a keď, naraz som mala tú možnosť nedokázala som vídať zo seba ani hlásku.
Z môjho rozmýšľania ma naraz vytrhol jeho hlas
,, Asi si prekvapená ako tak na teba pozerám ale, musím uznať že, z teba vyrástlo krásne dievča "
usmiala som sa a poďakovala. V tom prišla už Zuzana a ja som bola celkom aj rada že, prišla. Sadla si za stôl a povedala mi že, v obývačke ma už čaká Laura s obedom tak som sa otočila išla za ňou. Zuzana tam zostala so Síriusom a rozprávali sa. Ja som si sadla za stôl ku tanieri s obedom celkom s vyhukaným výrazom. Laura vedela že, je to môj otec, Zuzana jej to povedala tak asi chápala ten môj divný výraz.
,, Tina no hovor o čom ste sa rozprávali, ako vyzerá, aký je? "
Laura mala dosť otázok na ktoré som jej po chvíľke začala odpovedať
,, Tak ako za prvé vyzerá byť ako zlatý chlap čo isto aj je, vyzerá aj pekne ale divný štýl obliekania má ako by ja ani neviem no a rozprával podstate len on ja som nedokázala nič povedať, ach bože debil som riadny"
Laura sa len na mňa pozrela a prikývla hlavou že, mam pravdu. Dosť by ma zaujímalo o čom sa tam tak môžu rozprávať no ale neriešila som to nejako a pustila sa do jedla. Po nejakej ten chvíli prišiel Sírius aj so Zuzanou do obývačky ku nám a Sírius sa ma opýtal
,, Tak čo ideš so mnou domov? "
ja som sa len usmiala a povedala s radosťou
,, Áno"
povedal
,, Tak šup šup chod si pobaliť veci. "
Postavila som sa a nachádzala v rýchlosti všetky svoje veci do kufrov. Vyšla som s kuframi z izby kde stal Sírius a zobral ich do rúk ja som išla za Laurou a Zuzanou vystiskala som ich a poďakovala sa im za to že, som mohla byť u nich. Naraz sme sa vzali so Síriusom a išli sme. Povedal mi že, býva v Londýne v rodinnom dome ale že, tam nikto nie je len on. Keď sme dorazili tam ukázal mi moju izbu potom mi poukazoval celý dom a potom som sa šla vybaviť. Ako som sa tak vybaľovala narazila som na fotky s mamou, sadla som si a pozerala na nie a v tom sa mi niekoľko malých sĺz skotuľalo po lícach keď, v tom vošiel do izby Sírius sadol si ku mne a ozval sa
,, Bola pekná "
a chytil ma za rameno ja som len pokyvla hlavou na znak súhlasu a utrela si slzy, postavila som sa a začala ďalej vybavovať na to mi len povedal
,, Ako sa dovybaľuješ príď za mnou potom"
pokývla som hlavou a odišiel. Veci som si vybalila a dala na miesta potom som sa pozbierala a isla za Síriusom. Sadla som si ku nemu a podal mi list na ktorom bolo napísané:
Rokfort