Ako sa to vezme (HP FF)

III.

      Pozrela som sa naňho a usmiala sa s iskričkami v očiach
,, Už sa teším. "
Vysvetlil mi aj to že, mimo školy sa nesmie čarovať ale dodal k tomu že, u riaditeľa školy vybavil aby som mohla aspoň nejako dobehnúť to čo som zameškala. Po do jedení obedu sa ozval s tým
,, Choď sa obliecť a ideme ti po prútik aby sme mohli začať."
ako som to počula rozutekala som som hneď do mojej izby, rýchlo som sa obliekla a zbehla dole. Sírius na mňa iba pozrel divným výrazom a potom sa zasmial.
,, Môžeme ísť."
povedala som s radosťou v hlase. Podišiel ku krbu zobral malú misku a podal mi ju
,, Zober si do ruky prášok, "
zazrela som naňho prekvapujuc no pokračoval ďalej
,, postav sa do krbu a hoď snim o zem a povedz nahlas ŠIKMÁ ULIČKA. "
prichmurila som oči no nenamietala som, predsa nik nevie čo ešte všetko sa tu dá, podľa jeho slov som to spravila. Objavila som sa na mieste kde boli samé obchodíky a veľa ľudí. O par sekund už Sírius stál vedľa mňa.
Ukázal mi smer ku jednému obchodíku a povedal
,, Choď ku Ollivaderovy už ťa bude isto očakávať ja musím ešte po niečo zbehnúť. "
Poslúcha som a išla ku obchodiku ktorý mi ukázal. Vošla som dnu no nik tam nebol. Poobzerala som si obchodik a bol taký no hm taký v chaose vyzeral, ja by som sa nevdela v ňom orientovať. Zrazu som za počula kroky, z chodby vyšiel stary pán.
,, Ale hovoril som si kedy už prídeš Tina."
prišlo mi to zvláštne, odkiaľ mohol vedieť ako sa volám? Pán sa otočil a zašiel nazad do tej chodníčky a niečo tam hľadal naraz prišiel s krabičkou ktorú otvoril a vybral z nej prútik ktorý mi podal do rúk. Chytila som ho no nevedela som čo teraz.
,, Len s ním švihni. ''
a usmiel sa. S prútikom som švihla a všetky papiere sa rozhádzali po celej miestnosti, trocha som sa na strašidlá a hneď som položila prutik na stôl.
,, Hmmm tak ten to nebude."
otočil sa a znovu sa prehraboval v tých krabičkach až kým nedoniesol ďalšiu. Vybral prútik a dal mi ho. Ked som ho chytila tak som znova s nim švihla no v tom sa všetky okna a dvere začali otvárať a zatvárať. Znova som ho ihneď pustila na stôl.
,, Nevadi, asi už viem aký to bude. " podišiel už ku inej polici s krabičkami a dal mi iný prútik. Tento krát som sa už bala s ním švihnut no v tom ma povzbudil
,, Len smelo do toho."
a usmial sa. Švihla som ním a všetky veci v miestnosti začali sa nadvihovat a po krátkej chvíli sa položili na svoje miesto.
,, Tento prútik je mocný dokáže veľké veci, je z dreva boababu a ma v sebe vlas z chvosta sfingy. "
ako dorozpraval som mu poďakovala a dala som mu nejaké galeony na stôl a odišla. Ako som vyšla z obchodu uvidela som Síriusa ako mi máva. Rozbehla som sa za nim no v tom som narazila do niekoho. Pozrela som sa pred seba a bol to chlapec, vysoký s blonďavymi vlasmi skôr až bielimi. Ospravedlnila som sa mu asi tri krát on sa len usmial a pokračoval v ceste s nejakou paní asi to bola jeho mama. Už som stala kolo Síriusa a premiestnili sme sa domov. Na to premiestnenie by som si zvykla. Doma som mu vyrozpravala to ako som bola v obchodiku a všetko s tymi prútikmi. Len sa smial. Bolo už neskoro večer tak sme sa rozhodli ísť spať.
      Ďalší deň som veľmi neskoro vstala. Zišla som za Síriusom stým že, už chcem začať s čarovanim. On mi len podal tanier s jedlom. Najedla som sa hneď som začala okolo neho behať a hučať doňho že, už chcem sa učiť čarovať. Súhlasil. Začali sme s jednoduchými kúzlami ako je 'wingardium leviosa', 'alohomora', 'aquamenti'..... Tie mi išli celkom jednoducho a rýchlo som sa ich aj naučila.
     Prešiel týždeň a takto som sa učila so Síriusom postupne kúzla.
     Jedného dňa ako som šla v noci do kuchyne si po vodu som započula rachot v jedných dverách. Chvíľu som stála a pozorovala tie dvere ked v tom sa ozval ďalší zvuk. Rozhodla som sa ich otvoriť. Začala som kričať.