Ako sa to vezme (HP FF)

II.

       Pozerala som na ten list zmätene, názov Rokford mi nič nehovoril to slovo som počula prvý krát v živote. Otvorila som ho a začala čítať. Po dočítaní toho listu som nerozumela čo to je vôbec za dopis, pozrela som sa Síriusa a ten sa len zasmial. Spýtala som sa ho čo to ma byť, on sa postavil predomňa a začal rozprávať
,, Tina si trocho iná ako ostatné detí, priam výnimočná svojim spôsobom." zmätené som pozerala naňho, nechápala som čo mi tým chce povedať tak pokračoval
,, Si iná v tom že, máš moc, môžeš dosiahnuť niečo veľkolepé."
Nejako som stále nerozumela jeho slovám tak som išla niečo povedať no v tom má zastavil
,, Viem nerozumieš čo ti tým chcem povedať a ani sa tomu nečudujem, nevedela si o svete z ktorého vlastné si a to tým že, mama ťa chcela pred ním chrániť a preto si nevedala ani o mne lebo do toho sveta patrím ako aj tvoja mama "
povzdychol si a v tom som sa ho opytala stále nechápajuc
,, O akom svete do ktorého patríte a pred čím chrániť? "
celkom som aj znervoznela, nevedela som čo mám čakať, čo mi na to odpovie
,, Vieš tento svet je niečím iny Tina oproti tomu kde si žila doteraz. Iný v tom že, sú tu rôzne nadprirodzené stvorenia, mágia a kopu ďalšieho, a ty si jedna z toho. Si čarodejnica. "
Ako to dopovedal začala som sa strašne smiať, čakala som popravde všetko ale toto nie. Ozval sa
,, Áno je to v celku smiešne ale je to tak. Sama sa zamysli nad tým koľko krát si mala hnev v sebe a v tom sa nieco čudné stalo. "
začala som nad jeho slovami uvažovať a mal pravdu celkom neraz pri mojich nervoch pukol z ničoho nič pohár a rôzne veci. Opýtala som sa ho
,, Keďže som čarodejnica ako hovoríš tým padom si aj ty a mama? " vzdychol si
,, Áno už to tak bude "
zahľadela som sa po jeho slovách do krbu na oheň, bola som mimo z toho proste môj mozog to akosi nevedel spracovať všetko a ku tomu stale sa mi nejako tomu nechcelo veriť. Postavila som sa a povedala nech mi ukáže niečo, vybral si prutik z kapsi, zamával nim a niečo pomrmľaľ a zrazu všetky veci v miestnosti začali levitovat vo vzduchu. Bola som mierne v šoku v tom som sa opýtala
,, Dokážem to aj ja? "
,, Dokážeš aj lepšie veci. " - S
,, Tak ma to nauč! " - T
,, Presne preto som ti dal ten dopis z
Rokfordu "
a zasmial sa.
,, A čo je to vlastne ten Rokford? " - T
,, Dcérka moja je to škola presne pre deti ako si ty, pre čarodejnikov, tam ťa naučia rôzne veci, zajtra sa o tom viac porozpravame. " - S
Zamyslela som sa nad tým a znelo to zaujímavo, tá škola, tie čary. Zobrala som ešte raz ten list a prečítala som si ho ešte raz. Sírius mi v tom povedal
,, Neboj všetky tie veci pôjdeme kúpiť do šikmej uličky"
pozrela som sa naňho s vyvalenými očami
,, Kam?? "
on sa len zasmial a povedal
,, Uvidíš." 
Potom sa posadil do kresla a začal čítať noviny s nejakými pohybujúcimi obrázkami v to som len ticho povedala
,, Už má asi nič nedokáže prekvapiť." a šla som do svojej izby. Ľahla som si na posteľ, pustila som si pesničky a nad predstavami o Rokforde som spadla do svojej ríše snov.
          Ráno som vstala z postele a išla som do kúpeľne ako každé rano a urobila som klasické ženské veci. Vyšla som z kúpeľne a zrazu som zacítila sladkú vôňu tak som ju nasledovala a doviedla ma až do kuchyne kde už Sírius robil raňajky. Sadla som si za stôl a pozdravila sa
,, Dobre raaano! "
zasmial sa a odpovedal mi
,, Aj tebe dobre raaaaaaano!"
ako to dopovedal musela som sa zasmiať z toho ako ma napodobnil. Dal mi na stôl lievance a sadol si oproti mne aj so svojimi lievancami. Popriali sme si dobrú chuť  a pustili sa do tohto. Musím uznať na chlapa ktorý ako môžem usúdiť že, žije sám vie urobiť veľmi chutné lievance čo som nečakala. Po raňajkách sme obaja išli do miestnosti, niečo ako salónik abo ako to nazvať tam sme si sadli a rozprávali sme sa. Zo začiatku sme sa rozprávali tak o bežných veciach povedala som mu o sebe pár veci, zážitky ake mám, o priateľoch, o mame a také normálne veci. Po mojom rozprávaní mi začal on hovoriť o sebe. Zistila som že, má 33 rokov je čistokrvný čarodej aj keď, neviem čo to presne znamená. Ako bol na Rokforde a bol vo fakulte s názvom Chrabromil čomu som tiež nechápala ale nechcela som ho vyrušovať v rozprávaní tak som len počúvala. Rozprávali sme sa dlho a celkom z toho rozprávania som ho ako tak spoznala keď, sa to tak dá povedať. Ale počas toho nášho rozhovoru mi stále niečo vrtalo hlavou a napadlo mi že, keď, som sa to nemohla dozvedieť od mami určite mi to on povie tak som sa ho opýtala
,, Ako to bolo medzi tebou a mamou?"
,, Spoznal som ju už ako študent na Rokforde, bola veľmi krásna a aj nadaná jednoducho jej to išlo ľahko v škole. Počas posledného ročníka sme spolu začali chodiť a rok po ukončení školy mi povedala že, je tehotná. No ale boli sme mladý nevedeli sme čo robiť a ona sa rozhodla že, si ťa nechá a tak aj bolo. Po tvojom narodení sme boli všetci traja spolu ale o tri roky na to sa niečo stalo... " začal byť ticho tak som sa jemným hláskom opýtala
,, Čo sa stalo v tedy?"
Sírius sa len na mňa pozrel a vzdychol. Cítila som sa divne v ten moment isto to muselo byť niečo hrozne no naraz v tom začal pokračovať
,, Stalo sa to že, tvojej matky rodine sa prihodilo nešťastie, smrtožrúti ich zabili za niečo začo ani nemohli. V tom okamžiku sa tvoja mama rozhodla že, tu už nezostane ani minutu a pozbierala sa a zobrala ťa preč. Zobrala ťa do muklovského sveta teda tam kde si bola do teraz." skočila som mu do toho a opýtala sa  
,, A prečo si nešiel aj ty?"
,, Keby som vedel čo tvoja matka plánuje išiel by som ale ona ťa chcela chrániť aj predomnou, chcela aby si bola len obyčajné dievča ktoré o ničom takom nevie a žila si muklovský život. Tak som to akceptoval." - S
,, Prečo chrániť pred tebou? "
Bol ticho bolo vidno že, sa nechce o tom rozprávať tak som sa radšej opýtala niečo iné
,, Kto su ty smrtožrúti alebo čo to je?'' - T
,, Smrtožrúti sú ľudia, zlý ľudia ktorý si vybrali temnú stranu." - S
Ako to dopovedal prešiel po mne mráz a mne hneď naskočili zimomriavky. V tom sa Sírius postavil a zahlásil
,, Nejako sme sa zarozprávali ani som si neuvedomil koľko je hodin už." 
ako to dopovedal niekam odišiel.
Sedela som tam v kresle a obzerala som sa všade ani som si nevšimla ako tu je pekne. Včera som nejak nedokázala vnímať to okolie toho domu no dnes už sa to dalo tak som sa rozhodla že, to tu viac preskúmam. Postavila som sa a vyšla z toho salónika a zamierila smerom ku schodom po ktorých som vyšla hore. Poobzerala som sa naôkol a rozhodavala sa či ísť v pravo alebo v ľavo. Nakoniec som sa rozhodla ísť v ľavo keďže moja izba je na pravo tak je iste že, tam to viac krát prepozeram keď, tam budem tráviť všetok čas v tom pravom krídele. Šla som tak chodbou a rozmýšľala som nad tým prečo je tu taká tma keď, v tom naraz som videla malú škáru z ktorej išlo svetlo tak som sa vybrala tam. Otvorila som dvere a vošla do izby. V miestnosti bolo celkom veľa miesta a vyzeralo to tak akoby tu nikto dlho nebol všade bol prach a všetko tak rozhádzané. Obzerala som si izbu a naraz som sa otočila na stenu kde bol veľký obraz prišla som bližšie k nemu a všimla si že, to nie je obraz ale rodokmeň. Rodokmeň Blackovcov. Našla som Síriusa na rodokmeni a ostatne tváre mi boli neznáme keď v tom som uvidela seba. Bola som na to rodokmeni čo ma milo prekvapilo. Po ďalšom obzerani som si všimla že, sú niektoré osoby na ňom vypálené bolo to zvláštne čom by niekto vypaľoval z rodokmenu ľudí. Povedala som si že, sa to potom opýtam Síriusa. Keď, už nebolo čo v tej izbe pozerať tak som vyšla z dvery a chcela ísť do ďalších čo tam boli len že, boli zamknuté, no nič. Ako som išla na pravú stranu tak som si uvedmila že, mi celkom aj vyhládlo tak som zišla dole schodmi za Síriusom že, už by sme mohli mať obed. Povedala som mu a povedal mi len že, mám vyčkat chvíľu tak som sa rozvalila na gauč a čakala. Rozmýšľala som tak že, vlastne je už polka augusta a za dva týždne začína škola z čoho som mala celkom nervy predsa som tam nikoho nepoznala a ani som nič nevedela. Z môjho rozmýšľania má vytrhol Sírius s tým že,  je obed hotový. Postavila som sa a šla do jedálne a posadila sa za stôl. Popriali sme si dobrú chuť. A pustili sme sa do toho. Počas obedu som sa opýtala
,, A ako vôbec pojdem do tej školy keď, nič neviem?"
,, Neboj o to sa postarám."
a žmurkol na mňa.