@tatika700
Dnes je to 10 rokov od mojej prvej autorskej vety. Jedna dekáda fantázie, psychoterapie, ale aj občasných útrap s blokom. Toto miesto však tvorí obrovskú súčasť mojej kreatívnej cesty a som rada, že sem môžem stále zavítať a zaspomínať si na tie krásne časy. A ktovie, možno ešte jedného dňa sa naše cesty s Wattpadom pretnú... ❤️
Človek občas veci stráca. A potom ich hľadá. Často však zabudne, kde ich dal. Nachádzanie strateného trvá dlho.
Človek občas stratí seba. A hľadá sa. No hneď si spomenie, že stále existuje miesto, o ktorom vie, že sa tam oplatí hľadať. Pretože tam zanechal kúsok duše.
Tam je pomerne ľahké sa znovu nájsť.
Tak ja len, že ďakujem. Že tu môžem aj po rokoch nachádzať kúsok seba. Zdanlivo zabudnutý, ale nikdy nie nadobro. ❤️
Dúfam, že ak vy nájdete tieto slová, máte sa krásne. A nájdene. ❤️
Sedem neuveriteľných rokov histórie. Spojených s Tebou, Wattpad. Budem Ti naveky vďačná za všetkých a za všetko, čo si mi dal. ❤️
Moji krásni,
nevedno, kto tieto slová uvidí a prečíta, ale každému z Vás, a aj tebe, drahý Wattpad, krásny a úspešný nový rok. ❤️ Milujte, tvorte. Milujte tvorenie. S vášňou, no i pokorou. Inšpirujte sa. Potom budete i sami inšpiráciou. ❤️
Nevedno, či si to ešte niekto prečíta. Minimálne ty, Wattpad, však áno.
Na moment mi to tu zachýbalo a vrátila som sa k pár slovám, ktoré tvoria tvoju súčasť už dlhé roky. Vďaka, že ešte môžem. A tak na chvíľu aj cestovať v čase. Bol si nádherným miestom plným inšpirácie. Veľmi dúfam, že ťa niekto ešte takto vníma.
@ tatika700 Ako stroj času, áno. Ako priestor pre moju realizáciu, to už asi nie :). Ale som veľmi vďačná za všetko, čo som tu prežila, aj za všetkých ľudí, ktorých som stretla, a hlavne za to, že aj keď už moje Wattpad obdobie prešlo, s danými ľuďmi stále môžem byť v kontakte :). Je to malý zázrak, ten náš Wattpad. Vlastne veľký zázrak.
@ tatika700 jednoznačne áno, aj keď to nie je také ako predtým, stále je to miesto, kde som strávila dosť času a nie len ja vytvorila niečo vskutku pekne a jedinečné.
Žiadny nový príbeh. Skôr len pripomienka toho starého. Nie však toho, ktorý som napísala ja pre teba, Wattpad. Ale toho, ktorý si napisal ty pre mňa.
Už pár mesiacov po mojom príchode si ma obdaroval jedným úžasným človekom. A už je to šesť rokov. Čas plynie neskutočne rýchlo a pýtam sa, či to bude rokmi ešte horšie. Lebo už teraz ledva spracovávam tú rýchlosť.
@NinaLomeli - už je to fakt šesť rokov, čo som si prečítala jeden z tvojich príbehov a zamilovala sa do tvojich slov. A milujem ich stále. Rovnako ako teba. Ďakujem, že nás život a táto stránka spojila. A ešte v tento výnimočný dátumík.
Sľubujem, že ešte tento rok prídem na tie kolaudačné špagety, ktoré si mi sľúbila už asi aj tri roky dozadu.
Mám ťa rada asi až príliš, sis. ❤️
@tatika700 nemôžem uveriť, že to je už toľko rokov, ale zároveň mi príde, že sa vlastne poznáme už celú večnosť ❤️ Och, dúfam, že sa čoskoro vidíme, v pohode urobím špagety :D tie mi aj tak najlepšie idú, hehe. Ľúbim ťa, sis ❤️
Ja len, že ďakujem, Wattpad. Za možnosť podeliť sa s tebou o kúsok z mojej tvorby, ktorý právom patrí tebe. Teraz ho už máš celý. Tak sa ním nechaj unášať. Na hladine, ktorá nikdy nevyschne, pokiaľ budeš existovať.
Poviedka Venice je dokončená.
Písal sa rok 2018 a ja som dostala námet na príbeh, no nenapísala som ho. Písal sa rok 2020, kedy som to opäť skúsila, ale ani tento pokus nebol úspešný. A zrazu sa píše rok 2021 a ja som to dokázala. Nosí už síce iné meno, ale rozhodla som sa dať ho sem s tým pôvodným. Aby sa nezabudlo, akú cestu musel tento príbeh, táto poviedka, prejsť, kým sa dostala na svetlo sveta.
VENICE, 1/19
https://www.wattpad.com/511655799?utm_source=android&utm_medium=link&utm_content=share_published&wp_page=create_on_publish&wp_uname=tatika700&wp_originator=U%2BXjnfD8twnEltJqdogU58Nki%2Bzsy9x1TWWzOheP6OzeYSKNKwWTbYDnRpSMjIgNuys%2BchkP%2FnhmODNIsJq5mK1NGdUVb6DDMQtZ8qHvR%2B%2FIXNw2s%2F0Dfwm4xXL2A6DG
Benátska atmosféra bola pohltená rozličnými vôňami. Ona voňala ako more, kráčajúc v kabáte jeho farby. Vytváral dokonalú kombináciu s búrkovo sivými očami. Sama bola búrkou, schopnou hrať sa s vlnami mora či oceánu. Robiť ich masívne a zalievať nimi všetko svoje okolie. Ničiť ho. Zanechávať spúšť a pritom nechávať rásť, budovať čosi nové. Vytvorené už ale podľa vlastných predstáv a plánov.
25/03/21
Nemôžeme cestovať v prítomnosti, ale v minulosti stále áno. Čo tak sa do nej ponoriť? Doslova?
Už čoskoro.